Keby ste mali stroj času a mohli by ste si vybrať len jeden smer, kam by ste cestovali: do budúcnosti alebo do minulosti? Prečo?

Klára Erdélyiová – Molnárová, Níreďháza/Budapešť

– Keby som mala stroj času, bolo by bezpečnejšie vrátiť sa do minulosti. Myslím si to preto, lebo o minulosti vieme veľa a o budúcnosti nič. Pre mňa ako folkloristku by bolo zaujímavé vrátiť sa napríklad do 18. Storočia, keď sa tu usadili naši predkovia, Slováci a Nemci. Muselo to byť pre nich desivé a zároveň vzrušujúce. Museli však byť plní nádeje, že môžu začať nový život. Chcela by som sa vrátiť v čase, pretože by som sa chcela stretnúť s tými ľuďmi. Boli odvážni, pracovití a vytrvalí. Rada by som videla, ako stavali dediny, v ktorých ľudia žijú aj po 300 rokoch. Ako napríklad stavali svoje kostoly? Ale najradšej by som počúvala ich piesne a balady. V tom čase boli balady oveľa viac prítomné v každodennom živote. Zároveň by som rada videla ich staré tance, z ktorých sa nám na dnes zachovali už len stopy. Vieme iba, že boli. A tiež tušíme, že boli veľmi krásne.

Júlia Kucziková, Nové Mesto pod Šiatrom

– Manželovi som už navrhovala, aby sme si napísali niečo ako odkaz, ktorý by sme potom vložili do fľaše, tú uzavrieme a odložíme. Nemusíme si predstavovať, čo bude o päťdesiat alebo viac rokov. Som presvedčená, že čas beží neskutočne rýchlo. Stačí mi v tomto zrýchlenom svete skúsiť si predstaviť, čo bude o dvadsať rokov, som presvedčená, že aj keď pustíme fantáziu akokoľvek „na špacír“, nedokážeme si predstaviť, čo tu bude. Jules Verne mal onoho času naozaj ohromnú obrazotvornosť a mal okolo seba množstvo „veriacich“, že to, o čom píše sa nikdy nestane. A hľa, o niekoľko desiatok rokov sme to tu mali! Teraz sa pohrávame s nápadmi, o ktorých si myslíme, že sú výplodom fantázie. A ktovie... Keby som sa mala vybrať strojom času niekam do budúcnosti, asi by som bola aj pri najodvážnejšom popustení uzdy fantázii veľmi – veľmi prekvapená. Keby som sa vracala do minulosti, tak by ma veľmi ovplyvnili skúsenosti a vedomosti, ktoré už mám. Pravda, ak si v minulosti predstavujem samu seba. Nuž, ťažko si to viem predstaviť… Ak aj áno, tak sa skôr kritizujem, že som mohla riešiť veci ináč. Bola by som múdrejšia. Určite by som viac dávala pozor na rozprávanie rodičov, na ich príbehy z detstva, ich minulosť. Aj z toho som sa mohla poučiť. Dnes sa ich už na to nemôžem opýtať, lebo tu už nie sú. Zostali nám so sestrou len ich tzv. „veľké, vzletné“ vety, priania do života, ich životné pravdy. Minulosť by som vnímala určite len očami dnešného človeka, preto by som bola zvedavejšia na budúcnosť. Pohrávam sa s takýmito myšlienkami, tiež však len s hlavou dnešného človeka.

Katarína Lestyánová, Sarvaš/Čabačúd

– Keby som mala stroj času, chcela by som sa vrátiť do detstva a zastaviť tam čas. A prečo? Pretože som tú dobu zažila a čas pred ňou a čas v budúcnosti si môžem len predstavovať. Vtedy sme mali čas jeden druhého počúvať. Aj ľudské hodnoty boli iné, zároveň aj každodenný život bol iný. Keď sa pozerám späť, pri srdci ma hreje atmosféra návštevy susedov a príbuzných, zabíjačiek, a sviatkov.

Keďže žijem v tomto období, teší ma, že môžem z tých čias, keď som bola ešte dieťa niečo odovzdať nielen svojim deťom a vnukom, ale aj ďalšej generácii v škole.

Zlatko Papuček, Budapešť

– Ako milovník sci-fi by som najradšej odpovedal jednoznačným „do budúcnosti“, a to čím vzdialenejšej, aby som videl všetky tie technologické a spoločenské výdobytky, ktoré ľudstvo počas nadchádzajúcich storočí, tisícročí dosiahne: rovnosť každého človeka bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu atď., všeobecný blahobyt, kolonizáciu Slnečnej sústavy, fantastické nové vynálezy, život v pokoji a mieri (– nie len v Békeši). Jedným slovom: utópiu. Avšak vzhľadom na smer, ktorým sa náš svet uberá, mám obavy, že by ma skôr čakala akási post-apokalyptická dystópia, návrat do stredovekých alebo ešte horších podmienok. A tým som naznačil aj môj postoj k ceste opačným smerom – minulosť so svojimi poverami, vojnami, absenciou modernej medicíny a pod. ma príliš neláka... Odpoviem teda celkom pragmaticky: ak by som mal takúto možnosť, pozrel by som sa, kedy bola v blízkej minulosti vysoká výhra v lotérii a taktiež ktoré čísla vylosovali týždeň pred tým (keď nikto nevyhral). S týmito vedomosťami by som sa vrátil do správneho okamihu, aby som stihol podať tiket a zvyšok už nechám na vašu fantáziu.

Etelka Rybová – Budapešť

– Ja by som sa vybrala do minulosti, do doby, keď som začala pracovať, keď som sa dostala do Zväzu Slovákov v Maďarsku. Práve vtedy tam začala pracovať Marika Jakabová. Bola mojou šéfkou a od nej som sa naučila najviac. Mala som rôznych nadriadených, ani by som ich všetkých nevedela vymenovať, ale najviac som sa naučila od nej. Keby som sa mala vracať viac do minulosti, tak by som rada bývala v nejakom kaštieli. Na univerzite som študovala históriu a s našimi vyučujúcimi sme chodili na exkurzie po hradoch a zámkoch. Tam som si zamilovala tie prekrásne budovy. Vždy som sa v duchu preniesla do doby, v ktorej boli expozície zariadené. Bolo pre mňa vzrušujúce dumať, aký tam mohol byť život. Neviem ani prečo, len sa mi strašne páčili tie hrady a kaštiele... kráčam dolu schodmi..., ale oblečenie mám na sebe dnešné. Vtedajšie šaty boli určite veľmi nepohodlné, so všetkými tými spodničkami a korzetmi, aby ich to zoštíhľovalo a čo ja viem, čo ešte... Pravdou je, že som nedumala o tom, ako by hodnotili môj terajší vzhľad. Asi by ma prenasledovali, alebo dokonca odsúdili. Keď sa hlbšie zamyslím, trúfam si tvrdiť, že by som necestovala v čase. Sme pre nás v tej najlepšej dobe.

(tre-, zlh, zp)

Foto: autori, archív