Dňa 30. septembra sa zišli študenti Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe, ktorí maturovali v roku 1973, aby oslávili významné okrúhle výročie svojej skúšky z dospelosti.

Stretnutia sa zúčastnilo 8 z 10 ešte živých študentov. Program sa začal v slovenskej škole, ktorá má pre túto triedu mimoriadny význam, pretože súčasná budova školy bola v čase ich štúdia slovenským internátom, takže mnohí z nich tam bývali, a všetci tam chodievali do jedálne na obedy. Niektorí navštevovali aj slovenskú základnú školu, takže v tejto inštitúcií strávili 12 rokov. Učiteľka Judita Molnárová Pribojszká účastníkov privítala po slovensky a previedla ich budovou. Niektorí z prítomných tam nevkročili od maturity, preto ich zaujímalo, ako veľmi sa odvtedy zmenila. S potešením konštatovali, že je škola zvnútra aj zvonku zrekonštruovaná. Na záver programu dostali všetci darček, osvedčenie o čestnom občianstve školy.

Jednou z účastníčok stretnutia bola aj Alžbeta Uhrinová-Hornoková, ktorá bola v rokoch 1987 až 1992 riaditeľkou školy. Ochotne mi porozprávala o svojich pocitoch a spomínala svoje stredoškolské roky. Tieto stretnutia maturantov patria v jej triede k veľkej tradícii. „Začala ich organizovať nebohá riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, teraz v tom pokračuje Judita Szabadkaiová. Tieto príležitosti sa postupne rozrástli na rodinné stretnutia. Schádzali sme sa celé rodiny, manželia, manželky, deti. Často to boli stretnutia trvajúce aj niekoľko dní, viackrát sme sa zišli na chate spolužiaka Jána Hrabovszkého v Sarvaši. Sú to veľmi pekné zážitky.“ Podľa nej sa táto trieda od začiatku vyvinula vo veľmi súdržnú komunitu. Dôkazom toho je aj tablo, na ktorom sa podieľali všetci. „Pozadie sme vyšívali my, dievčatá, pod vedením učiteľky Judity Vargovej, a rám vyrobili chlapci,“ spomínala A. Uhrinová-Hornoková. Táto spolupatričnosť sa prejavila aj pri príprave na maturitné skúšky, učili sa všetci spoločne, vždy u niekoho iného, za nemalej podpory rodičov. Tí varili a piekli pre svoje vedenia chtivé ratolesti.

O pekný príbeh sa so mnou podelili aj iní „študenti“, ktorí maturovali pred 50 rokmi. Napríklad jeden z nich sa pohádal so svojou priateľkou. Ostatní spolužiaci vedeli, že je naozaj rozrušený, a tak sa rozhodli, že ich pomeria. Vymýšľali rôzne postupy a napokon zmierenie prebehlo tak dobre, že odvtedy tvoria šťastný manželský pár a s radosťou spomínajú na tento príbeh.

Stretnutie pokračovalo v Dome slovenskej kultúry, kde – ako svorne povedali – sa cítia vždy ako doma. Účastníci hrdo ukazovali rodinné fotografie a spomínali na svoje stredoškolské zážitky.

A. Uhrinová-Hornoková poďakovala všetkým, ktorí pomohli pri organizovaní stretávky. Jubilejné pomaturitné stretnutie pokračovalo 6. októbra v Sarvaši, kde sa polovica triedy zúčastnila divadelného predstavenia Montague & Capuletová v programe Spolu na javisku (i mimo neho!) Slovenského divadla Vertigo.

Bolo veľmi dobré vidieť, že čabianska slovenská škola nám dala nielen veľkú časť slovenskej inteligencie v Maďarsku, ale vytvorila aj súdržnú komunitu hrdú na svoju slovenskosť.

Nakoniec, ako sa patrí, tu je menoslov maturantov Slovenského gymnázia z roku 1973: Zuzana Antalová, Zuzana Farkasová, Ján Hrabovszki, Mária Nagyová, Mária Petrovszká, Judita Sajbenová, Judita Tomasovszká, A. Uhrinová-Hornoková, Juraj Opauszki, Matej Antal, Alžbeta Csjernyiková, Mária Likereczová, A. Ištvánová, Žofia Áchimová, Ondrej Pataj.

(BPL)

Foto: Judita Molnárová Pribojszká, Zuzana Antalová