Mesto Kolárovo na juhozápade Slovenska v okrese Komárno sa nachádza v Podunajskej nížine, na sútoku Malého Dunaja a Váhu. Má 10470 obyvateľov. V jeho prírodnom areáli na okraji mesta, v juhozápadnej časti Žitného ostrova, sa nachádzajú dve zvláštnosti: plávajúci vodný mlyn a najdlhší krytý drevený most v Európe.

Prírodný areál leží na poloostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtve rameno Malého Dunaja z druhej. Areál bol vybudovaný ako súčasť kultúrnej pamiatky. Plávajúci vodný mlyn leží na území, ktorého zloženie flóry a fauny je typické pre ekosystém lužného lesa. Ďalšou pozoruhodnosťou tohto územia je most pre peších s celodrevenou zastrešenou strechou. Svojou dĺžkou 86 m a konštrukciou sa radí medzi najdlhšie v Európe. Existencia areálu podnietila nadšencov, aby tam iniciovali umiestnenie ukážok ľudovej architektúry, ktoré slúžia aj na ekologickú náuku detí, táborenie a na rozvoj vidieckej turistiky.

Posledný exemplár plávajúceho mlyna bol ešte v roku 1965 prevezený zo skladov Múzea slovenskej dediny v Martine. V roku 1980 Okresná pamiatková správa v Komárne dala podnet na rekonštrukciu aspoň jedného reprezentanta plávajúceho na rieke ako náučného exponátu. Nový objekt obstál v podmienkach na hladine Dunaja, dielo bolo postavené na oceľových plavákoch. Technológia vodného mlyna pozostáva z troch častí: zberača vodnej energie – mlynského telesa, prevodu ktorým sa mení smer a rýchlosť otáčania a zo samotného mlynského stroja, ktorý tvoria dva mlynské kamene. Zomleté obilie sa posúva do múčnej truhly a vreca. Správny chod mlynského stroja, teda rotačný pohyb mlynského kameňa, bol závislý na dobrom pomere počtu zubov palečného telesa a cievového pastorka. Keďže každý mlyn si staval sám mlynár, musel ovládať všetky dômyselné finesy časti konštrukcie. Preto mlynárov môžeme považovať za predchodcov dnešnej technickej inteligencie. Záujemcov a návštevníkov lodného mlyna sprevádza a informácie podáva Mária Šaliová, ktorá sa tomu roky odborne venuje.

Ján Jančovic

Foto: autor