Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu, Slovenská národnostná samospráva XIV. obvodu Budapešti a Pamätný výbor Ondreja Likera Áchima usporiadali koncom marca spomienkovú slávnosť s názvom Bilancia 15 rokov od prvej budapeštianskej konferencie na počesť Ondreja L. Áchima až po postavenie jeho sochy (2001-2016).

Na promenáde sôch Maďarského poľnohospodárskeho múzea v Mestskom sade v Budapešti pri buste „sedliackeho Apollóna“ početných účastníkov v mene organizátorov pozdravil predseda slovenského zboru XIV. obvodu Pavol Maulik, ktorý popri stručnom prehľade uctievania pamiatky oslávenca ubezpečil prítomných, že podobne ako slovenský zbor v XII. obvode a Pamätný výbor O. L. Áchima, aj ich zbor sa bude v budúcnosti naďalej snažiť o to, aby pamiatka agrárneho politika z Békešskej Čaby bola dôstojne zachovávaná. Záujemcovia po položení vencov a kytíc pri jeho buste pokračovali v spomienkovej slávnosti v Liptákovej vile vypočutím prednášok a príhovorov. Predseda Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti Michal Hrivnák vo svojej prednáške sa venoval Znamenitým epizódam v priebehu 15 rokov. Ako uviedol, význam uplynulej doby od prvej budapeštianskej konferencie na počesť Ondreja L. Áchima nezávisí od počtu rokov, ale od toho, akú váhu majú tie udalosti, ktoré sa v tomto období odohrali. Zároveň vyzdvihol, že táto spomienková slávnosť nie je o ťažkostiach, je to skôr priateľské stretnutie a aj on sám si zvolil svojráznu, subjektívnu spomienku od prvých podujatí a publikácií o Áchimovi až po postavenie jeho busty v Budapešti. Odvolávajúc sa na rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga rečník hovoril o tzv. hviezdnych hodinách, ktoré sú v podstate rozhodujúce momenty, udalosti ľudstva, určujúce budúcnosť celých národov, dokonca kontinentov a to niekedy na celé stáročia. „Samozrejme takéto rozhodujúce momenty sa neudejú iba v životoch národov, ale aj menších komunít, dokonca aj v živote jednotlivcov v určitých fázach života, aj keď porovnajúc ich s hviezdnymi hodinami Zweiga nie sú to hviezdne obry, relatívne skôr sú to iba menšie–väčšie záblesky, ale ich význam je z hľadiska bytia dotyčných rovnako rozhodujúci...“

Za takéto hviezdne hodiny, záblesky pokladá M. Hrivnák už prvé kroky pri bádaní života a tvorby Áchima v čase, keď v roku 2001 z iniciatívy čabianskych rodákov v XII. obvode Budapešti na čele s nebohým Jurajom Vicziánomusporiadali konferenciu pri príležitosti 90. výročia jeho úmrtia a 130. výročia jeho narodenia. Zaujímavosťou bolo, čo v podstate vzbudilo väčší záujem aj rečníka, že na konferencii aj v maďarských prednáškach často odznelo slovenské slovné spojenie „náš Ondriš“, to pomenovanie Áchima, ktoré M. Hrivnák nie raz počul aj od svojho starého otca kedysi v Slovenskom Komlóši. Do práce sa zapojila aj výskumníčka Eszter M. Molnárová, vytvoril sa tak Pamätný výbor Áchima, avšak zložitosť a náročnosť úlohy si vyžadovali, aby tento pracovný tím začal spolupracovať aj s ďalšími orgánmi, organizáciami, resp. jednotlivcami, akými sú slovenský zbor v XIV. obvode Budapešti, Čabianska organizácia Slovákov, Spolok ochranárov Békešskej Čaby, historici Békešskej župy, alebo Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, resp. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM). V následnej časti svojej prednášky Michal Hrivnák hovoril o ďalších aktivitách a peripetiách v činnosti zachovania pamiatky O. L. Áchima, akým bolo napríklad odhalenie dvojjazyčnej tabule vďaka pomoci akademika Pála Rományana Univerzite sv. Štefana v Gödöllő. Postavenie busty zakladateľa Sedliackej strany na promenáde sôch v Poľnohospodárskom múzeu sa uskutočnilo v roku 2014 vďaka Maďarskej akadémii vied, CSSM a Pamätnému výboru Ondreja L. Áchima. Treba pritom vyzdvihnúť meno Józsefa Ambrusa, ktorý zaobstaral po celej Budapešti na rôznych úradoch až 16 povolení na zrealizovanie tohto aktu – zdôraznil M. Hrivnák. Predseda slovenského zboru XII. obvodu Budapešti svoj prejav dokončil myšlienkou: „...ak robíme niečo užitočné, so skutočnou vierou, dokážeme obhajovať svoje zásady, môžeme počítať s porozumením zo strany ľudí dobrej vôle, nachádzame u nich oporu. Dobrý kolektív, súdržná komunita – alebo môžeme hovoriť trebárs aj o etnickej symbióze – sú mysliteľné len tam, kde jednotlivci rozpoznajúc verejné, spoločné záujmy sú schopní prekonať svoje individuálne záujmy, dokážu rešpektovať snahy iných, tešiť sa z úspechov ostatných a takto sú schopní spolupracovať.“

Znalkyňa životnej dráhy a politickej činnosti Ondreja L. Áchima Eszter M. Molnárová tento raz sa nevenovala výlučne analýze významu sedliackeho Apollóna, ale vo svojom referáte s názvom Naše slovenské a maďarské spoločné hodnoty položila si otázku, či Áchima - ktorý pochádzal od slovenských rodičov, ale obhajoval práva sedliakov nehľadiac na ich pôvod – môžeme pokladať za vzor v napomáhaní vytvorenia dialógu medzi dvoma národmi. Jej odpoveď je jednoznačná: áno, je akýmsi modelom a je ním práve vďaka univerzálnosti agrárneho života. Zároveň na základe tvorby Stanislava Bajaníka poukázala na vzájomný vplyv slovenčiny a maďarčiny, kým odvolávajúc sa na publikáciu Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov venovala sa aj ďalším styčným bodom spoločných dejín dvoch národov, akou bola napríklad „slovenská Budapešť“, resp. slovenskí činitelia, pôsobiaci v nej.

Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková sa vo svojom príhovore zmienila o dvoch tematických okruhoch. Priblížila prítomným, ako si zachovávajú pamiatku Áchima v jeho rodnom meste, kde je po ňom pomenovaná ulica, sídlisko a má aj svoju bustu. Zachovávaniu jeho pamiatky sa venujú okrem už vyššie spomenutých orgánov aj miestna slovenská škola. Pritom aj kultúrne telesá Slovákov v meste sú pravidelnými účastníkmi spomienkových osláv na počesť čabianskeho politika. Zaujímavosťou je, že predsedníčka CSSM ako žiačka Slovenského gymnázia v rodnom meste Áchima bývala v internáte pomenovanom po ňom. Zároveň upriamila pozornosť na - v súčasnosti opäť čoraz aktuálnejší - program Áchima v oblasti sociálnej spravodlivosti. Dnes aj v takej oblasti, akou je békešská, kde je kvalitná čierna, úrodná pôda, je čoraz väčší počet chudobných. Podľa A. Hollerovej Račkovej Áchim svojím politickým programom v znamení Právo a chlieb ľudu predbehol svoju dobu, v práci za uskutočnenie tohto programu mu zabránila jeho predčasná, tragická smrť.

O paralelách politických programov Áchima a Imreho Kovácsa hovoril predseda Spoločnosti Imreho Kovácsa András Kovács, ktorý zároveň zdôraznil, že medzi ich spoločnosťou a Pamätným výborom Áchima okrem pracovných vzťahov dnes môžeme hovoriť už aj o priateľských.

V rámci spomienkových osláv udelil Pamätný výbor Ondreja Áchima bronzové plakety za činnosť, vykonanú v prospech uznania tvorby agrárneho politika medzi širokou verejnosťou, predsedovi parlamentného Výboru pre národnosti Jánovi Fuzikovi a na akademickej pôde akademikovi Pálovi Rományovi. Bronzovú plaketu za činnosť, vykonanú v slovenskom jazyku v prospech uznania diela O. L. Áchima, dostal predseda Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti Michal Hrivnák. V záverečnej časti slávnosti v mene rodiny Ondreja Likera Áchima sa organizátorom a účastníkom poďakoval pravnuk oslávenca Iván Medvegy, ktorý zavítal na podujatie v spoločnosti ďalšieho pravnuka oslávenca Istvána Bónu. Počas spomienkového aktu pri buste oslávenca, ako aj na následnom sympóziu s prednesom básní Endreho Adyho a Eszter M. Molnárovej v slovenčine a v maďarčine spoluúčinkovali herci Slovenského divadla Vertigo Viola Thirringová a Géza Benkő.

CsL

Foto: csl