Začiatkom prvého adventného týždňa sa predstavitelia národnostných menšín Békešskej Čaby zišli v sále mestskej radnice na slávnostnom programe spojenom s udelením vyznamenaní.

Na začiatku celú slávnostnú spoločnosť pozdravil primátor Békešskej Čaby Péter Szarvas. V slávnostnom príhovore vyzdvihol aktívnu účasť jednotlivých národnostných menšín pri budovaní mesta. Pripomenul, že tohtoročný Deň národností predchádza blížiacim sa oslavám 300. výročia znovuzaloženia mesta osadníkmi zo Slovenska. Po tomto príhovore ponúkli pestrú zmes hudby, tanca a spevu miestni predstavitelia poľskej, slovenskej, nemeckej, rumunskej i rómskej národnosti. Po jednotlivých vystúpeniach predsedovia samospráv predstavili ocenené osobnosti a odovzdali im vyznamenania.

Kultúru slovenskej národnosti tohto roku reprezentovali deti Materskej školy Záhrada víl. Pod vedením v tento slávnostný večer i ocenenej Szilvie Pissovej-Hégelyovej milo „pricválali“ na koníkovi vranom. Svojou úprimnosťou v predvianočnom čase pripomenuli celej pospolitosti krásu detskej bezstarostnosti a hravosti. Ich pesničky, básničky a riekanky teda vyčarili milé úsmevy na tvárach prítomných a vzápätí veľký potlesk. Predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Michal Lásik vykreslil portréty ocenených čabianskych Sloveniek.

Plaketu Za čabianskych Slovákov si z jeho rúk prevzala Zuzana Lonovicsová, rodená Laczková, ktorá ako národnostná knihovníčka vykonáva svoju prácu na vysokej úrovni a vyvíja všestrannú činnosť v záujme zapájania mladších i starších generácií do kultúrneho života mesta. Z. Lonovicsová po gymnaziálnom štúdiu v Sarvaši a pedagogických štúdiách v Segedíne začala pracovať v roku 1990 ako knihovníčka v Župnej knižnici. Táto práca sa stala jej povolaním. Je vedúcou metodického oddelenia, expertkou a odbornou inšpektorkou. Do roku 2008 vychovávala asistentov na poli knihovníctva. Od roku 2009 sa stala organizátorkou zásobovania knižnice národnostnou literatúrou. Od 70. rokov až do roku 1999 bola knižnica, v ktorej pôsobí, národnostnou bázovou knižnicou. Spolu s kolegyňami zorganizovali rôzne služby pre osady obývané národnosťami. Rozvinula spoluprácu s celoštátnou cudzojazyčnou knižnicou, so slovenským gymnáziom, s výskumným ústavom a Domom slovenskej kultúry. Pravidelne organizuje ankety a stretnutia so spisovateľmi, autormi slovenských kníh, spojené s výstavami. Knižnica je aj miestom vedeckých konferencií. Najnovšou jej redigovanou prácou je antológia Naša Dolná zem, obsahujúca diela 38 autorov a 4 fotografov. Hádankársky časopis Bystrozraká Barborka v jej redigovaní vychádza už desaťročia a dostáva sa do škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina. Z. Lonovicsová je úspešná vďaka svojej agilnosti a výnimočným osobnostným črtám.

Diplom Za čabianskych Slovákov bol udelený Szilvii Pissovej-Hégelyovej. Vyrastala v rodine, ktorá zachovávala slovenský jazyk a slovenské tradície. Po skončení slovenského gymnázia a sarvašskej vysokej školy sa stala učiteľkou v materskej škole. Základnou podmienkou pri voľbe pracoviska pre ňu bolo vybrať si materskú školu, v ktorej prebieha výchova v slovenskom jazyku. Tak sa dostala do spomínanej Materskej školy Záhrada víl a v nej s neoblomnou oduševnenosťou pracuje už 24 rokov. Spolu s kolegyňou vypracovali jej výchovný program. Celý rad slávností, akcií a majálesov svedčí o výsledkoch práce Sz. Pissovej Hégelyovej na slovenskom poli. Jej skupina Macík je v tomto ohľade známa v celom meste. Aktívne sa zúčastňuje na doškoľovaní, ona sama organizovala ukážkové zamestnania v rámci Pedagogického metodického centra Slovákov v Maďarsku. Jej otvorená, veselá povaha v mnohom prispieva k popularite a uznaniu v kruhu detí i dospelých.

Obidve ocenené svojou usilovnou a obetavou prácou prispeli k povzneseniu slovenskej národnosti nielen v Békešskej Čabe, ale i v Békešskej župe.

Príslušníci slovenskej národnosti slávnostný večer zavŕšili vo večerných hodinách. Na zasneženom čabianskom Námestí sv. Štefana položili veniec k pamätnému kameňu z vlasti svojich predkov.

Ján Pitoňák

Foto: autor, Hajnalka Krajčovičová