Samospráva Békešskej župy svoju tradičnú slávnosť pri príležitosti Dňa národností v minulom roku usporiadala v polovici decembra v Sarvaši.

Župné vyznamenanie „Za národnosti“ udelili piatim osobnostiam, resp. kolektívom z radov nemeckej, rómskej, rumunskej, slovenskej a srbskej pospolitosti župy. Ocenenie z rúk námestníka štátneho tajomníka zodpovedného za cirkevné, národnostné a spoločenské záležitosti Ministerstva ľudských zdrojov Attilu Fülöpa, podpredsedu Poslaneckého zboru Samosprávy Békešskej župy Pétera Tolnaiho a predsedu Výboru spoločenských vzťahov župného Poslaneckého zboru Andrása Mucsiho prevzala za pestovanie slovenského jazyka a za starostlivosť o evanjelický cirkevný život aj dlhoročná sarvašská evanjelická farárka Alžbeta Nobiková. Na slávnosti sa už tradične prezentovali aj niektoré národnostné kultúrne telesá župy. Tohto roku to boli žiaci ZŠ Bálinta Kisa v Gyomaendrőde, Srbská tanečná skupina Suferini z Batane, ako aj miestni tanečníci FS Tešedíka.

Alžbeta Nobiková sa narodila roku 1940 v sarvašskej slovenskej rodine ako jej jediná dcéra. Nadané dievča sa spočiatku chcelo stať farmaceutkou, avšak vtedajšie politické pomery jej neumožnili štúdium tohto odboru. Na podnet svojich dobrých priateľov sa prihlásila na Evanjelickú teologickú akadémiu, na ktorej už ako poslucháčka prvého ročníka si uvedomila, že jej život je v rukách väčšej mocnosti, než politika, a síce v rukách Pána milosti a lásky, Ježiša Krista a on aj určí v budúcnosti jej cestu.

Svoju farársku službu začala v roku 1977 v Čabačude, neskôr pôsobila v slovenských zboroch v Ďurke, Kondoroši, Váckisújfalu a vo svojom rodnom meste, v Sarvaši, v zboroch Starého a aj Nového evanjelického kostola. K jej menu sa viaže rekonštrukcia Starého evanjelického kostola v roku 1988 pri príležitosti 200. výročia jeho vysviacky. Pritom sa zapojila aj do práce Zväzu Slovákov v Maďarsku, ako aj do činnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, dlhé roky bola putujúcou farárkou Celoštátnej slovenskej evanjelickej farárskej služby. V tejto službe šírila Slovo Božie v evanjelických zboroch so slovenskými koreňmi, v ktorých už nemali po slovensky hovoriacich farárov. Dodnes ju volajú do rôznych kútov Maďarska kázať po slovensky, väčšinou pri príležitosti určitej dôležitej oslavy danej komunity. Tiež má plodné kontakty so slovenskými evanjelickými zbormi v Rumunsku, na Slovensku a vo Vojvodine. Pravidelne organizovala aj slovenské evanjelické tábory pre deti. V Sarvaši raz do mesiaca aj v súčasnosti káže po slovensky. Veriaci majú veľmi radi jej kázne, pretože im rozumejú, farárka hovorí v ich jazyku, v dolnozemskej slovenčine.

– Nerobím to pre vyznamenanie, ale keď uznajú moju prácu, to mi padne veľmi dobre. Slúžim svojej národnosti ako farárka slovenskými kázňami. S vďačnou láskou si spomínam na svojich slovenských predkov, na svoju rodinu, od ktorej, i jej prostredníctvom, som dostala nesmierne množstvo darov. Zároveň slúžim môjmu milovanému Pánovi Ježišovi, aby som ľuďom v dnešnom zmätenom svete mohla ukázať nejakú žiaru, nádej a možnosti, že existuje východisko, pokoj, zmierenie a život má svoj zmysel – uviedla po prevzatí ceny pre portál newjsag.hu vyznamenaná Alžbeta Nobiková.

O jej životnom kréde a pracovnej dráhe si môžete prečítať aj v rozhovore v Našom kalendári na rok 2018.

Sprac. CsL

Foto: P. Zentai – behir.hu, Z. Babák– newjsag.hu, I. György – beol.hu, autor