O predstavení V polievke

Zväz národnostných divadiel v Maďarsku v spolupráci s Arménskym národnostným divadlom Artashat uviedol pre zástupcov tlače 20. februára v Srbskom národnostnom divadle novú hru pod názvom V polievke (Levesben) v réžii Dániela Erdélyiho.

Postavenie, rovnoprávnosť a utláčanie žien je otázka, o ktorej sa veľa diskutuje na verejnosti, v politike, ako aj v médiách. V posledných rokoch je otázka aktuálna v súvislosti s kauzou uvedenia odboru Gender Studies na maďarských univerzitách v roku 2016, či v minulom roku so svetovými kampaňami proti násiliu, obťažovaniu a sexuálnemu zneužívaniu (nielen) žien pod názvami MeToo a Time’s Up.

Národnostní umelci nasadli na túto vlnu a využívajúc vlastné skúsenosti, či vychádzajúc z pravdivých príbehov uvažovali v novej hre o tom, aké je byť v súčasnom Maďarsku ženou s národnostnou identitou a položili už klasickú otázku: je vlastne jediným poslaním ženy strážiť teplo domova, patriť k niekomu a rodiť? Odpoveď hľadali srbská, grécka, poľská, arménska, nemecká a maďarská žena, štýlovo pri sporáku. Každá z nich dostala 15-20 minútovú scénu a úlohu postarať sa o to, aby obecenstvo nešlo domov hladné. Na javisku sa počas predstavenia naozaj varila gulášová polievka, do čoho každá zo žien pridala to svoje – ako polievka vrela, tak vrel aj príbeh. Prvé dve príhody ešte lenivo bublali v hrnci. Srbské ženy piekli mäso, tancovali kolo a hrdo presviedčali mladého muža o tom, že byť Srbom v Maďarsku je dobré. Trošku pochabá grécka žena, matka piatich detí oplakáva premárnenú kariéru opernej speváčky a vzrušenie hľadá v náručí zvodného vodného inštalatéra. Ako sa polievka blížila k bodu varu, aj na javisku odzneli prvé trápne otázky, s ktorými sa stretávajú denno-denne príslušníci národností a ženy, ktoré sa venujú nezvyčajným veciam. Boli adresované poľskej horolezkyni, za ktorou prišla mladá novinárka až na vrchol štítu v Himalájach. „Komu fandíte na poľsko-maďarskom zápase? Kedy ste sem prišli? Aký je váš materinský jazyk? Prečo sa žena vyberie na takúto cestu? Čo na to hovorí vaša rodina?“ – prichádzali staré známe otázky jedna po druhej, sprevádzané smiechom divákov. Odteraz ideme v príbehoch dole po svahu: to, čo sa nám doteraz zdalo komické alebo v najhoršom prípade trápne, je ukázané v príbehu arménskej a nemeckej ženy v jeho dramatickej a surovej realite. Vracať sa ku koreňom a byť na ne pyšný je ctihodné a nevyhnutné na to, aby sa tieto komunity naďalej zachovali. No iná vec je, keď staré tradície a zvyky takmer uväzňujú komunitu, či jedinca a oddeľujú od vývoja.

Pointu neodhalím, pozrite si aj vy predstavenie V polievke a ochutnajte, čo nám navarili umelci a vlastne my spoločne!

(kan)

Foto: Csaba Schumy