Slovenský večierok v Dunaegyháze

V Dunaeďháze sa v sobotu 5. mája stretli obyvatelia dediny, aby mohli zatlieskať nádherným folklórnym vystúpeniam hostí i domácich, porozprávať sa a ochutnať domáce zákusky a koláčiky, a vychutnať si radosť z národnostného, slovenského večierka. Usporiadateľom národnostného podujatia bola Slovenská samospráva v Dunaeďháze spoločne s miestnou samosprávou obce. Na úvod sa prihovorila predsedníčka národnostného zboru Eva Tóthová Vácziová a v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) prítomných privítal podpredseda nášho najvyššieho voleného zboru Tomáš Nagy. V pozadí javiska sa vypínali kartónový Hermínka a Ďurko, ktorí opustili skriňu kultúrneho domu a vystúpili na svetlo, aby obkolesení množstvom motýľov pretancovali celý večer s každým jedným vystupujúcim. Škôlkari MŠ Makovička si oproti vlaňajšku pripravili úplne nový program. Vystúpili aj takí dvaja malí drobci, ktorí boli vlani asi ešte bábätká s plienkami. Recitátori poézie Ladislav Fehér a Csenge Nagyová sa ukázali ako pripravení znalci správneho prednesu. Najmä Csenge dostala neľahkú úlohu s básňou Miroslava Válka Len tak.

Po mladých nastúpili pred javiskom skôr narodení, speváci spolku dôchodcov Jasná jeseň. Nôtili pekne, vyrovnane, v pomalšom tempe, primerane svojmu veku. Už sa nikam neponáhľajú, chcú sa najmä dobre cítiť na skúškach a na vystúpeniach. Súbor vznikol kedysi dávno, v roku 1974. Vtedy si ešte hovorili Páví krúžok. Členovia sa po dvadsiatich rokoch opäť sformovali do súboru a spievajú doposiaľ. Vo formácii spieva 18 ľudí, zväčša seniorov, ktorí sa podieľajú na obohatení takmer každého obecného podujatia svojím spevom slovenských i maďarských piesní. Veľa pomáhajú mladým, aby spoznávali svoje slovenské korene. Vzápätí po Jasnej jeseni nastúpili na javisko muzikanti a tanečníci folklórnej skupiny Červený mramor z Tardošu. Pod vedením Imreho Nagya ukázali priam tanečné divadlo o tom, ako sa mladí stretnú, zabavia sa a odchádzajú domov. Detské skupiny domácich Slnečníc a Červeného mramoru ukázali perspektívu a šikovnosť. Tardošské deti vedie Ibolya Nagyová, za dunaeďházske mala dvojnásobnú trému Silvia Sebőková.

Mandolínový súbor Tremolo vznikol v septembri 2009 pri Nadácii za komlóšskych Slovákov. O vznik sa postarali nadšenci žijúci v Slovenskom Komlóši, ktorí sa venovali hre na tomto podivuhodnom nástroji kedysi v študentských rokoch. Vtedy ich bolo deväť. V súčasnosti má súbor 28 členov a nielen rastie jeho popularita, ale získava jedno cenné ocenenie a kvalifikáciu za druhou. Neustále rozširuje svoj repertoár, ostatne napríklad skladbami skladateľa slovenských operiet Gejzu Dusíka, populárnymi melódiami zo sveta a – pod vedením muzikantky, zbormajsterky, dirigentky Márie Krcsmériovej Gyurkovicsovej – hrá aj klasickú hudbu. Zanietenosť súboru žne svoje ovocie, deň čo deň je známejší, dosahuje čoraz väčšie úspechy, dostáva pozvania na podujatia nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. Speváci Jasnej jesene sa veselo pridávali k hudbe mandolín, gitary, huslí, bubna, flauty a harmoniky. – Spievajú také, ako aj my – usmieval sa jeden z postarších dunaeďházskych spevákov -, len to robia rýchlejšie. Páči sa mi to – pohmkával si pritakávajúc. A v pritakávaní v oveľa rýchlejšom tempe pokračoval ujko, aj jeho „prísediaci“ i počas vystúpenia tanečného súboru Komlóš. Pred svojím predstavením tanečníci z o rok 70-ročného Tanečného súboru Komlóš veselo pózovali nášmu objektívu, kamarátsky fandili miestnym ako aj tardošským „kolegom“, potom sa prevalili scénou až všetci zabudli ústa zatvoriť. Napokon ukázali, ako sa dá úspešne skĺbiť hudba Michaela Jacksona a ľudový tanec.

Večer uzavrel program najstaršej skupiny súboru Slnečnice. Za hladký chod večera môžu organizátori vďačiť moderátorskej dvojici Brigite Reichertovej Rafaiovej a jej dcére Tifani Reichertovej, ktorá je, mimochodom, študentka budapeštianskeho gymnázia.

-etr-

Foto: autorka