Trojstoročie je trojstoročie. Momentálne myslím na trojsté výročie príchodu Slovákov na Dolnú zem, konkrétne do Békešskej Čaby.

Treba sa naň patrične pripraviť a osláviť ho. A tak sa i deje. Niektoré programy zahrnuté do osláv už začali, prebehli, a pritom sa ešte stále zveľaďuje, upravuje a obnovuje, čo sa dá.

Renovácia Slovenského pamätného domu na Garayho ulici už finišuje, strecha na Veľkom evanjelickom kostole už tiež z veľkej časti zakrýva budovu, podobne je pred dokončením i chodník s bustami čabianskych dejateľov pri Kereši, na ktorom sme si prednedávnom spomínali na významného slovenského dejateľa, čabianskeho agrárneho politika Ondreja Likera Áchima. Všetko nasvedčuje tomu, že vrchol osláv začiatkom júla i jeho dozvuky v jeseni budú mať dôstojný priebeh.

V nedeľu však cestou na bicykli po Námestí sv. Štefana ma čosi zaujalo. Z diaľky vidím, ako pred mestskou radnicou pri našej pamätnej slovenskej skale je akýsi nezvyčajný pohyb. No, išiel som z kostola, ale musím sa priznať, hlavou mi v priebehu niekoľkých sekúnd prebehli všelijaké myšlienky. Rýchlo však pominuli, keď som nad tromi pričupenými chlapmi zazrel podpredsedníčku Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Juditu Príbojskú a konateľku Čabianskej organizácie Slovákov a riaditeľku Slovenského domu v Békešskej Čabe Hajnalku Krajčovičovú. Moja zvedavosť mi nedovolila pokračovať ďalej, a tak som sa pri nich pristavil. To už som videl, ako majú zohnutí chlapi v rukách štetce, vo fľaštičke zlatú farbu a zvýrazňujú vytesaný nápis na skale.

„Pánboh pomáhaj,“ prihováram sa, „už som sa zľakol, čo sa to tu robí.“

„Myslel si si, že kradneme kameň,“ zasmiala sa Judita Príbojská a všetci sa k nej pridali. No, neboli ďaleko od pravdy. „Som rád, že ste sa na to podujali. Okolo tejto skaly chodím na bicykli skoro každý deň a strážim ju,“ zasmial som sa i ja. Pozerám, práca im ide od ruky. Sú šikovní, k pamätnému domu, ktorý maľovali tiež oni, pripájajú ďalší tunajší slovenský skvost. Je to dobrý nápad, nápis bol už ťažko čitateľný, kto okolo prechádzal možno ani nevedel, prečo tá skala pred radnicou vlastne je.

A naše oslavy začínajú už nadobúdať zlatý nádych!

Ján Pitoňák

Foto: autor