Obecný deň v Čuvári s národnostnými súbormi

V letnú sobotu v polovici júla, keď už konečne bolo dosť teplo na kúpanie, sa obyvatelia malej dedinky na hranici Peštianskej a Novohradskej župy, v Čuvári namiesto kúpaliska vybrali na obecný deň. Nie div, veď odovzdávali kus obnovenej, nanovo vyasfaltovanej cesty, 646 metrov, dokonca aj s chodníkom. Starostka Zuzana Nemeczová pred slávnostným prestrihávaním pásky vyslovila nádej, že občania budú odteraz chodiť po chodníku. Predseda Valného zhromaždenia Peštianskej župy István Szabó je spokojný, že Peštianska župa sa stala konečne konvergentnou a to znamená, že v nasledujúcich rokoch možno dobehnú, čo za ostatné obdobie zameškali. Pre nedostatok peňazí z európskych zdrojov sa skôr vzďaľovali úrovni Európskej únie, než by sa k nej približovali. Cestu požehnal miestny duchovný István Czöndör. Keďže podľa údajnej povery, kto prejde po novej ceste, toho postihne smola, v Čuvári radšej pokotúľali po odovzdanej ceste sud s pivom a ten mal tú smolu, že ho hneď aj narazili. Čapovali z neho penistý mok.

Javisko po načatom sude ožilo vystúpeniami národnostných skupín. V obci s asi 650 obyvateľmi, kde sa zo tristo ľudí aj hlási k slovenským koreňom, majú hneď dva súbory pestovania ľudových tradícií. Mladší, aj založený bol neskôr, aj priemerný vek jeho členov je nižší, podľa toho, čo bolo vidieť 14. júna, skôr pestuje maďarské tradície. Síce v miestnom kroji, najprv zatancovali tance z Kalocse. Potom sa prezliekli do nových odevov, aby sa prezentovali maďarským tancom z Bidoviec pri Košiciach, aj šatami, ktoré zrealizovali z finančnej podpory. Ďalší miestny súbor Ženský hlas pod vedením Johany Jancsokovej zapojil do spevu slovenských ľudových piesní aj mužov a potom ukázali, aké zvyky panovali v Čuvári na svadbách. Akoby sa boli dohodli s hosťami z Kartalu, aj oni predviedli pytačky. Skupina z Galgahévizu, ktorá vystupovala aj na obecnom dni, je maďarská, cupkali však pri tanci celkom pekne, akoby po slovensky.

Slovenskosti čuvárskemu obecnému dňu dodala Ženská spevácka skupina z Čívu pod vedením Rozálie Keleczovej. Pilíšske piesne v ich podaní zneli z javiska, ale aj z hľadiska, keď sa s členkami miestneho Ženského hlasu „prekárali“ od dobrej vôle. Hľadali spoločné nôty, ale prišli na to, že síce nebývajú od seba veľmi ďaleko, zato však melódie aj texty piesní nimi obývaných lokalít sú úplne rozdielne.

Čuvárske gazdinky, vrátane predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Csilly Rászoskovej, tiež prispeli svojou šikovnosťou k úspechu obecného podujatia. Upiekli viac ako 30 druhov a viac než tisíc kusov rôznych koláčikov, zákuskov, slaných aj sladkých „drobností“, aby bolo čo ponúknuť hosťom po chutnom obede.

-etr-

Foto: autorka