Múzeum Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe v spolupráci s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach 19. februára otvorilo veľkolepú výstavu pod názvom Na striebornej ceste od kolísky po... z tvorby amerického umelca s rusínsko-slovenskými koreňmi, dôležitej a rozhodujúcej osobnosti hnutia pop-artu Andyho Warhola.

Desať rokov čakali v Békešskej Čabe na príchod tvorby svetoznámeho umelca, ktorý zmenil predstavy o výtvarnom umení. Pri tejto príležitosti sa aj Sieň múz obliekla do slávnostných šiat: jej steny sa skveli v striebornej, na počesť majiteľa a duchovného otca Striebornej továrne, Andyho Warhola.

„Andy Warhol bol provokatívnym umelcom, nevšednou osobnosťou, tvorbu ktorého je možné milovať, ale aj odmietať, ale tí, ktorí majú záujem o umenie, nemôžu obísť stretnutie s ním,“ zhrnul dôležitosť Warholovej tvorby štátny tajomník ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za kultúru Péter Fekete. Zmienil sa aj o tom, čo všetko bolo potrebné na to, aby umelecká dráha Andyho Warhola, ktorá na začiatkoch nebola ničím špecifická, sa stala nakoniec významnou etapou v dejinách umenia. „V živote jeho rodiny sa mieša z časti maďarský, z časti rusínsko-slovenský rodokmeň, ktoré sa zmiešali v zámorí ako kovy roztavené v tégeli. On je už Američan, narodil sa v Pittsburgu,“ začal s predstavením životnej dráhy A. Warhola. „Absolvoval univerzitu, ako mnohí iní. Kreslil dobre, ako mnohí iní, preto bral grafické práce, ako mnohí ďalší mladí s podobným nadaním. Do konca života by sa bol zaoberal reklamnou grafikou, keby nebola prišla tá chvíľa, ktorá jeho osobnosť preniesla z aplikovanej grafiky na pole umenia. Na podnet jedného priateľa vyhotovil svoje vychýrené dolárové bankovky, maľby zobrazujúce plechovky Campbellovej polievky, a potom pretváraním známych fotografií herečky Marylin Monroeovej sériu jej portrétov. Stal sa známym, a rýchlo svetoznámym,“ pokračoval P. Fekete. Warhol používal techniku sieťotlače, ktorú obnovil a znovudefinoval, čo však podľa štátneho tajomníka ešte stále nerobí z umelca svetoznámeho. „Aby sa stal známym na celom svete, musel predať seba v takom spoločenstve, v ktorom je možné predať všetko,“ pokračoval v myšlienkach. Po prvé, Warhol musel nájsť vhodnú chvíľu, ktorá prišla v čase umierania abstraktného konštruktívneho umenia. Rozpoznal, že voči svetu musí použiť jeho vlastnú zbraň, vedel a opovážil sa pozerať na udalosti cez vhodnú komerčnú optiku a sprostredkovať spoznanie, že v spotrebiteľskej spoločnosti stojí všetko v službe spotreby: peniaze, konzervované potraviny, celebrity spestrujúce sny tínedžerov a ne-tínedžerov, prezidenti, bezdomovci, muži a ženy. „Neúprosným zúčtovaním s vecnými a osobnými ikonami spotrebiteľskej spoločnosti sa on sám stal umeleckou ikonou spotrebiteľskej spoločnosti.“ No k tomu, aby jeho meno poznali na celom svete, bolo potrebné ešte viac: „Musel vymyslieť seba, musel v sebe nájsť to špecifické v zovňajšku aj vo vnútri“. Otvoril v New Yorku štúdio pod názvom The Factory (Továreň), kde už masovo vyrábal hodvábne sieťotlačové obrazy. V jeho ateliéri sa zišli bohémovia, slávne osobnosti, zvláštne tváre umeleckej sféry, extravagantné hviezdy undergroundového umenia, transvestiti, homosexuáli, výrazné osobnosti popovej kultúry. Warhol obalil steny kultového miesta cínovou fóliou, preto jeho štúdio nazývali aj Striebornou továrňou. No jeho rozlúčka so svetom bola rovnako jednoduchá ako začiatky – pochovali ho v jednoduchej kovovej rakve s bielym čalúnením, Warhol mal na sebe čierny kašmírový oblek, platinovú parochňu a slnečné okuliare, v rukách držal modlitebník a červenú ružu.

Generálny konzul Slovenskej republiky Emil Kuchár hovoril o väzbe Andyho Warhola k Slovensku. Jeho rodičia, ktorí boli rusínskej národnosti, sa presťahovali do Ameriky z dediny Miková, ležiacej neďaleko Medzilaboriec. „Andy Warhol navštevoval svoju domovinu, bol prítomný v krajine, a môžeme ho považovať za svojho, aj keď nie všetci mu rozumieme,“ povedal generálny konzul.

Parlamentný poslanec Tamás Herczeg zdôraznil v príhovore svoj vlastný vzťah k umelcovi. Nadviazal na myšlienku, že v dielach Andyho Warhola sa stretáva každodenný život s umením a dodal, že je špeciálny pocit vidieť tieto diela v Békešskej Čabe, lebo mu pripomínajú časy, ktoré v mladých rokoch výrazne ovplyvnili vývoj jeho osobnosti. Podobné pocity mal po obhliadnutí výstavy aj primátor mesta Békešská Čaba Péter Szarvas, ktorý si zaspomínal: „Bol som tínedžerom v 70-tych a 80-tych rokoch, vo veľmi uzavretom svete. Vtedy ešte nebolo možné zoznámiť sa s umelcami pop-artu, ale prostredníctvom hudby, na stránkach mládežníckych časopisov sme sa už stretli s fotografiami Andyho Warhola, v tom čase už uznávaného výtvarného umelca v Amerike.“

Riaditeľ Munkácsyho múzea Juraj Ando vyzdvihol, že otvorením výstavy sa stal skutočnosťou desaťročný sen, v ktorom hostí svetoznámy maliar svetoznámeho výtvarníka. Riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola Martin Cubjak hovoril o prípravnej fáze spoločnej práce. Ako prezradil, keďže v Békešskej Čabe čakali na túto výstavu jedno desaťročie, a kým prípravy na podobné expozície vo veľkomestách si vyžadujú niekedy až jeden a pol roka, táto výstava sa zrealizovala za pár mesiacov. Snažili sa o to, aby na pomerne malom priestore predstavili najdôležitejšie zastávky zo celoživotnej tvorby umelca.

Výstava, ktorej kurátorom je čestný predseda Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach Michal Bycko a spolukurátorkami sú Gabriella Gyarmatiová a Carmen Cilipová z Múzea moderného umenia Andyho Warhola, predstavuje viac ako 90 umeleckých predmetov zo zbierky Múzea moderného umenia Andyho Warhola a Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach. Na výstave dostali miesto aj osobné predmety a niektoré špeciálne kúsky z garderóby výtvarníka. Na vernisáži spoluúčinkovali spevák Levente Galda, hudobník Peter Berec, Kultúrny spolok pre Mlynky a herci Jókaiho divadla v Békešskej Čabe.

Spoluorganizátormi výstavy sú Slovenský spolok Identita a Slovenský inštitút v Budapešti. Výstava je dostupná do 26. mája, každý deň okrem pondelka od 10-tej do 18-tej hodiny.

kan

Foto: autorka