„Prišli sme sa vám darovať...“

Do Bratislavy prišli 4. apríla. V Stredisku kultúry Vajnorská vítali Nadlačania prichádzajúcich hostí čerstvými pagáčmi, chlebom s domácou masťou a cibuľou, nadlackou klobásou. Ich privítali domáci slovami, že sú viac Slovákmi ako my, žijúci doma na Slovensku. Sála bola plná ľudí. Niektorí z nich prišli podporiť rodákov z Rumunska, stretnúť sa s bývalými spolužiakmi, učiteľmi... Niektorí prišli zo zvedavosti, v očakávaní, ako bude Kubo a tí ďalší, hovoriť po slovensky. Všetci sa tešili z daru stretnutia s príbuznými, či kontaktu s ľuďmi, ktorí prišli zďaleka a predsa sú blízki.

Svetlá osvietili dubový stôl s vyšívaným obrusom, starodávne stoličky. Drevenú lavicu, vyšívané vankúše, tkané koberce aj utierky… Potom prišli mladí, odetí do krojov. Nové či zdedené sukne, košele, čižmy, klobúky, šatky... Zanôtili. Prehovorili. Slovenčinou, ktorá je slovenská aj vyše štyristo kilometrov od Bratislavy. Uchovali si ju potomkovia Slovákov, ktorí osídlili Nadlak pred dvoma storočiami.

Jednoduchý príbeh lásky v dedinskom prostredí má klasickú zápletku. Anička a Paľo sa majú radi, ale vdova Košáriková, Aničkina matka, uverí falošným sľubom richtára a schudobneného hospodára Loveckého. Do intríg, ktoré majú pripraviť Aničku a jej mamu o majetok, je zapletená aj cigánka Dora. Richtárovci sa svadbou dostanú nielen k majetku, ale zbavia sa aj syna Kuba, ktorý je všetkým na posmech. Je to hlupák. Ale bohatý hlupák! Preto Aničkina mama, ktorá verí na základe Doriných veštieb, že aj o ňu má vážny záujem Lovecký, chystá Aničke svadbu s Kubom.

Ako to skončí? Svadbou. A nie hocijakou. Nadlacké zvyky, vinše, piesne a živá hudba. Svadobné koláče, tanec, veselie. Kubo sa síce neožení, ale je spokojný, lebo dostal to, čo má najradšej. Buchty s makom. Anička si vzala Paľa a jej mama bola rada, že sa odhalili špekulácie a nevyšla na mizinu. Klasická dedinská veselohra v podaní študentov nadlackého lýcea, ktorí naozaj výborne zahrali hru Jozefa Hollého, zožala aplauz divákov. Páčila sa im nadlacká slovenčina, krásny spev, doplnený živou hudbou a tancom, prezentované svadobné zvyky a tradície. Ocenili aj réžiu a herecké výkony. Režisérka predstavenia Elena Kmeťová, učiteľka slovenského jazyka v tamojšom lýceu, komickosť niektorých scén vystupňovala tým, že postavu vdovy hral mladý muž a postavu Paľovho otca dievčina.

Tréma, ktorá možno sprevádzala protagonistov pri prvých výstupoch, sa v závere úplne rozplynula. Starejší, rodičia, mladí, krstní rodičia aj všetci svadobčania sa ako sprievod pobrali z javiska k divákom do sály. Keď sa znova vrátili na javisko, publikum ich ocenilo nielen potleskom. Ľudia postupne vstávali zo stoličiek a tlieskali. Tí, ktorí pochádzajú z Nadlaku a žijú na Slovensku, si zaspomínali na svoj domov v Rumunsku. Na svadby na Dolnej zemi, či na stretnutia s tými, ktorí zostali Slovákmi ďaleko od materskej krajiny.

„Prišli sme sa vám darovať…,“ povedala v úvode režisérka. Tak sa stalo. Kubo rozosmial, pripomenul, rozcitlivel i zviditeľnil Slovákov z Nadlaku. Ukázal talent a schopnosti režisérky, jej spolupracovníkov, prajnosť a ochotu podporovateľov, šikovnosť jej hercov – študentov, ale hlavne lásku k slovenčine, k Slovensku.

Erika Fajnorová

Foto: autor