Kto chce urobiť pravý, autentický šóškútsky kapustník, musí si zobrať na pomoc kuchársku knižku autorov Aszódi – Királyová Takto varila starká. Tam je popis receptu presný, aký má byť.

Pomôže vám aj utierka zo Šóškútu, a na nej vytlačený presný recept. Získať ste ju mohli v prvú júnovú sobotu v Šóškúte. Vtedy sa totiž tohtoročný festival konal. Tento rok po XIII. raz. Aj počasie organizátorom prialo, po mnohých upršaných a veru aj studených dňoch sa konečne vyčasilo a po celé popoludnie jasne svietilo slnko. Akoby bolo zvedavé na vystúpenia folklórnych súborov Malé slniečko i Slniečko, ba aj Večernice. Organizátori mali pripravený variant aj pre prípad, že sa rozprší. Vtedy by mal každý chytiť svoju stoličku a preniesť sa s ňou do telocvične Základnej umeleckej školy K. Andreettiho, na dvore ktorej sa veselé a priateľské podujatie slovenskej samosprávy konalo. Tieto inštrukcie povedala hneď na úvod moderátorka programu, predsedníčka organizátorského voleného zboru v Šóškute Šarolta Pappová. Napokon sa nemusel nikto nikde presúvať.

Súťažiace o najkrajší a najlepší tradičný kapustník museli začať pracovať dopredu, veď aj príprava plnky si vyžaduje istý čas, aj cesto treba dobre vymiesiť, než bude kysnúť. Len pre skúsené gazdinky to nie je piplačka. Ako sa mi po súťaži posťažovala súťažiaca s číslom 13, mimochodom členka slovenského voleného zboru v Šóškute, Ivett Horváthová Körtvélyesi, asi ani kapusta nebola tohto roku taká, ako po iné roky. Dala si na príprave plnky záležať, ale bola taká nevydarená, že si ju namiešala dokonca až trikrát, než bola prijateľná. Účastníčok tohtoročnej súťaže bolo opäť vyše dvadsať, asi ani trinásty ročník nikomu neplietol hlavu poverčivosťou. Najmä nie víťazke, súťažiacej s číslom 12, Margite Erősovej. Odniesla si cenu obecnej samosprávy, krásnu brúsenú vázu, aj darčekový kôš národnostnej samosprávy. Vedenie obce na čele so starostom Ferencom Königom veľkoryso podporuje pestovanie tradície pečenia kapustníkov v Šóškúte. Každý účastník, v tomto roku i dvaja chlapi, aj získal zvláštnu cenu, dostal finančnú kompenzáciu nákladov, okrem toho kuchynský mixér, aby sa nemusel pri pečení namáhať s ručným miesením. Hoci sa ku mne zo strany aktívnych organizátorov dostali informácie, že tento ročník nebol bohatý na mimoriadne chutné kapustníky, pri stánku týchto lahôdok na jarmoku to vôbec nebolo badateľné. Dlhý rad záujemcov o tradičné šóškútske kapustníky sa neskracoval, podobne ako zástup pri šiatri, kde maľovali tváre.

Javisko rad za radom obsadzovali tanečníci z Tárnoku, Maglódu i Budapešti. Samozrejme, nechýbali domáce folklórne skupiny. Detské súbory, keďže ich špecializáciou v škole je ľudový tanec, zatancovali na známku a ocenenie, skladali totiž koncoročnú skúšku. Dámy miestnej folklórnej skupiny Večernica prezentovali tiež, aké nádherné piesne sa naučili spievať počas študijnej cesty na Slovensku. S vynikajúcou slovenskou výslovnosťou zvládli spev aj tie členky skupiny, ktoré nemajú slovenských predkov. Do dediny neďaleko Budapešti sa prisťahovali, preto po slovensky vedia len toľko, koľko sa na nich „nalepilo“ na skúškach. Ukázali tiež, aký krásny nový odev si zadovážili pre tancovanie choreografie z Bidoviec pri Košiciach. Keďže zástery im nestačili ušiť, veľmi dôvtipne si k nim zaviazali svoje, šóškútske čierne leštené „keténe“.

Kapustníkový deň sa skončil až neskoro večer. V tančiarni totiž každý zo súborov učil fanúšikov folklórneho tanca svoje krokové variácie.

-etr

Foto: autorka