„V roku 2003 získali zlatú klasifikáciu na súťaži Celoštátneho združenia speváckych zborov, o tri roky neskôr bronz v Tatabáni. V roku 2008 sa členovia opäť tešili zlatému umiestneniu. Tiež v tom čase získala ich produkcia s názvom Šárska svadba cenu Kultúrne podujatie roka v Dabaši. Spevácky súbor je aj hrdým nositeľom ocenenia Pro Urbe mesta Dabaš,“ znela laudácia speváckeho súboru Rozmarín, ktorú prečítal dabašský mestský poslanec Ladislav Feldman v Kultúrnom stredisku L. Kossutha v Dabaši pri príležitosti Dňa maďarskej kultúry.

Tu sa 23. januára uskutočnilo odovzdávanie Ceny Evy Karacsovej Takácsovej za kultúru v Dabaši. Vyznamenanie vedenie mesta udeľuje od roku 1999 jednotlivcom a kolektívom, ktorí svojou prácou alebo činnosťou obohacujú kultúrny svet tohto pripeštianskeho mestečka. Cenu odovzdal primátor Zoltán Kőszegi, ktorý dojímavo hovoril o ľudovej kultúre uchovávanej v srdci a vyvierajúcej z oduševnenia jedinca. Z troch v Šáre pôsobiacich folklórnych telies popri citarovom súbore Bažalička sa už aj spevácky súbor môže hrdiť týmto významným ocenením.

Súbor, ktorého najmladší člen má 50, najstarší 81 rokov, s radosťou vystupuje so slovenskými a maďarskými kyticami miestnych ľudových piesní nielen doma, ale rád navštívi aj susedov napríklad v Maglóde, Malom Kereši, Kerestúre, i družobnú obec Kalinkovo na Žitnom ostrove. Šľachetným cieľom desaťčlenného súboru od počiatkov je zachovať slovenské tradície a baviť obecenstvo autentickými slovenskými a maďarskými ľudovými piesňami. Túto dobrovoľnú prácu vykonáva deväť žien a jeden muž.

„Toto ocenenie pre nás znamená veľa. Oveľa viac je však potešujúce, že sa nájdu ľudia, ktorí túto nevšednú ale krásnu činnosť vykonávajú. Ďakujem rodinným príslušníkom, ktorí nám vychádzajú v ústrety a sú trpezliví. Často prispôsobia aj rodinné podujatia našim vystúpeniam. Ďakujem Mestskej samospráve, Slovenskej samospráve v Dabaši, sponzorom a priateľom za priazeň,“ vyjadrila slová vďaky vedúca súboru Terézia Balázsová Gagarinová. Zároveň sa podelila aj o krátkodobé plány folklórneho telesa, ktoré má vďaka vlastnému zberu už vyše 100 zatiaľ nepublikovaných ľudových piesní. „Poverili sme členov, aby si, keď im príde na um, zapísali málo spievané, polozabudnuté šárske piesne. Z týchto zápiskov by sme napokon chceli vydať publikáciu spolu s notami. Chceme predísť stagnácii, preto hľadáme učiteľa spevu, ktorý by nám poskytol odbornú pomoc, aby sme sa zlepšili,“ dodala T. Balázsová Gagarinová.

„8. februára usporiadame náš tradičný fašiangový bál, a chceli by sme osloviť všetky vekové kategórie, už sa pripravujeme na 29. marec, keď bude Vynášanie Kyselice, 25. apríla uskutočníme Druhý jarný festival,“ povedala jedným dychom nová predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Eva Černáková, ktorá je od mája 2018 nenahraditeľnou členkou speváckeho súboru Rozmarín.

Skúšky speváckeho zboru Rozmarín sa konajú v Pútnickom osvetovom stredisku v mestskej časti Dabaša v utorok o 18. hod. a každý záujemca je v ich radoch vítaní.

AR

Foto: Eva Černáková

Eva Karacsová sa narodila 10. marca 1780. Jej otec bol protestantským kňazom. Detstvo prežila vo Vacove, potom sa rodina presťahovala do Gyónu, kde žila 14 rokov. Po smrti otca sa starala o svoju matku a troch súrodencov. Mala len 17 rokov. Prala, šila, šľachtičné učila vyšívať a ako chyžná pracovala na panstve, ktoré ju pokladalo za rovnocennú. Na jednom večierku sa stretla s budúcim manželom Františkom Karacsom. Spolu mali 9 detí, ale len 5 dospelo. Rodina sa presťahovala do Pešti. Bola oduševneným patrónom maďarskej literatúry a divadelníctva, poskytovala zadarmo ubytovanie talentovaným mladým ľuďom, ktorí prišli do Pešti. Eva Takácsová písala okrem kritík aj na iné témy. Jej práce vyšli v roku 1829 v dvoch zväzkoch. Pre svoj ťažký súkromný údel však s publikačnou činnosťou prestala. Zomrela 19. októbra 1845.