Prívržencom folklóru dozaista netreba predstaviť Folklórny spolok Dobroda, Ľudovú hudbu Svrčkovci alebo Folklórny súbor Ipoly. Sú totiž stálymi účastníkmi slovenských národnostných podujatí v Maďarsku.

Čo ich spája? Korene všetkých troch telies nachádzame v malej obci v Novohradskej župe, v Mihálygerge. Má 500 obyvateľov, leží asi 10 minút od hraníc. Nie je tu síce slovenská národnostná samospráva, ale obyvatelia sú otvorení k slovenskej kultúre a gastronómii.

„V tejto dedine kedysi žili Slováci. Dosvedčujú to priezviská typu Oravecz, Orava, Slávik alebo Haluska. Aj preto sme sa rozhodli uskutočniť už po šiesty raz toto stretnutie a predstaviť obyvateľom slovenské tradície,” informoval nás organizátor podujatia, predseda Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy a Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne Ferdinand Egyed, ktorého predkovia pochádzajú z Oravy a jeho prababička ešte hovorila po slovensky.

Vďaka pokojnému spolunažívaniu a vzájomnej kultúrnej akceptácii v Mihálygerge sa 24. júna mohlo v miestnom Kultúrnom dome konať stretnutie pri príležitosti osláv predvečera sviatku kresťanského svätca Jána Krstiteľa. Zaujímavú prednášku o letnom slnovrate a zvykoch v túto magickú noc mala folkloristka a predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. „Z popredných dedín nikde nenachádzame tieto zvyky. V Novohradskej župe si svätojánsku noc pripomínajú len tu a v Teranoch,” spomenula s tým, že každý rok sa záujemcovia o tento ľudový sviatok môžu tešiť inej prednáške týkajúcej sa tohto obdobia. „Napríklad vlani Beata Menczelová hovorila o tom, ako si tento sviatok pripomínajú v ostatných krajinách. Bolo zaujímavé počúvať, akým spôsobom pristupujú k dňu svätého Jána jednotlivé kultúry a krajiny,” dodala. Na tieto stretnutia chodievajú aj návštevníci z blízkeho okolia i zo zahraničia. Predvlani tu trebárs boli zo sesterskej obce z okresu Rimavská Sobota, z Klenovca, a obyvateľom predstavili, aké svätojánske zvyky prežívajú u nich. Tento rok perfektná atmosféra prilákala vyše 70 zvedavcov.

Typickým prvkom tejto noci je svätojánsky oheň, ktorý symbolicky predstavuje slnko. V dobe letného slnovratu je najsilnejšie. „Na dvore Kultúrneho domu Ildikó Miklósová učila ostatné ženy a deti, ako treba uviť venček z kvietkov. Potom spievali a tancovali okolo vatry. Podľa tradícií, dievčatá hodili venčeky na najbližšiu vŕbu. Ktorému uviazol na konári stromu, to sa malo vydať už túto jeseň,“ vysvetlila R. Egyedová Baráneková.

„Podujatia takéhoto typu je veľmi ťažké porovnávať. Každý ročník je iný. Tentoraz bolo jedinečné, lebo pre pandémiu sme nemohli byť spolu. Ľudia sa veľmi tešili, že sa mohli stretnúť. Myslím si, že lepšie to ani dopadnúť nemohlo,” zhrnul F. Egyed a dodal, že v tomto roku sa neopekala slanina a klobása, ale vďaka obyvateľom, ktorí nazbierali dubáky, navarili prítomným chutný hríbový perkelt na smotane.

AR

Foto: Margó Nagy