Pri príležitosti osláv dvojitého výročia svojho mesta Sarvašania spolu oslávili 298. výročie jeho znovuzaloženia a 54. výročie vyhlásenia za mesto. Na slávnosti sa zúčastnili aj generálny konzul SR Emil Kuchár a podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman.

Oslava, ako každý rok začala kladením vencov pri soche J. Harruckerna a po sprievode pokračovala v Starom evanjelickom kostole. Bohoslužba vďakyvzdania sa konala dvojjazyčne, dekan Zsolt Lázár po maďarsky spomínal na začiatky mesta, vyzdvihol nezabudnuteľnú činnosť Samuela Tešedíka, ktorý svoj život venoval rozvoju Sarvaša. Evanjelický farár Nového evanjelického kostola Pál Zahorecz slúžil v slovenskom jazyku. Moderátorka Andrea Petneháziová privítala všetkých účastníkov osláv a prečítala slávnostný pozdrav čestného občana mesta Lászlóa Domokosa. Oslavujúcich pozdravili predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy mesta Sarvaš Anna Franková a primátor mesta Mihály Babák. Po slávnostných príhovoroch nasledovalo odovzdávanie vyznamenaní a cien udelených Samosprávou mesta Sarvaš. Vďační potomkovia sarvašských Slovákov položili vence pri Pamätnej žule osídlencov a na Kostolnom námestí všetkých prítomných čakal slávnostný prípitok na počesť vyznamenaných a narodeninová torta. V tomto roku síce v menšom počte, ale s úctou sme spomínali na našich predkov.

Tí, ktorí sa nemohli zúčastniť na slávnosti, môžu si tu prečítať môj príhovor.

„Cti svojich predkov, pretože skrze nich si získal život a zdedil si Boha a vlasť.“ /Albert Wass/

Pozdravujem vás myšlienkou Alberta Wassa pri príležitosti osláv dvojitého výročia mesta Sarvaš, keď oslavujeme 298. výročie jeho znovuzaloženia a 54. výročie vyhlásenia za mesto.

Dovoľte mi, aby som pokračovala citátom Samuela Tešedíka:

„Mal som nádej, že aj na mojom hrobe vyrastú tie kvety, ktorých semená som vari predčasne, vari do neúrodnej pôdy, ale v dobrej nádeji zasial.”

Prečo práve týmito myšlienkami? Odpoveď je jednoznačná, v tomto roku si pripomenieme 200. výročie úmrtia Samuela Tešedíka a dôkazom jeho myšlienok je, že tu spolu oslavujeme v jeho kostole. Tá neúrodná pôda počas takmer troch storočí sa vďaka pracovitým Sarvašanom zmenila na úrodnú. Dnešný deň je dobrou príležitosťou, aby sme si pripomenuli dejiny nášho mesta, na ktoré môžeme byť právom hrdí, nachvíľu sa zastaviť a premietnuť si významné udalosti, ktoré sa vryli do našich životov, ba aj do životov našich predkov.

Prvá významná udalosť sa konala pred 298 rokmi, keď naši predkovia po dlhej ceste sa zastavili na území nášho mesta, tu si našli nový domov, verili v lepšiu budúcnosť a 23. júla 1722 podpísali osadnícku dohodu so správcom J. Harruckerna, Jánon Sprórerom. My Slováci, ktorých korene siahajú do 18. storočia, sme im vďační, že môžeme tu žiť. Prvé desaťročia si vyžadovali ťažkú prácu na vytvorenie životných podmienok, ale naši predkovia sa nevzdali. Samuel Tešedík, ktorý 53 rokov slúžil sarvašským Slovákom, rozvinul mesto, postavil evanjelický kostol, založil prvú poľnohospodársku školu v Európe. Vďaka jeho vytrvalej činnosti a jeho pokračovateľom, Sarvaš sa postupne rozvíjal a stal sa poľnohospodárskym mestom. Verím, že „tie predčasne zasiate semená” aj v dnešnej dobe nájdu úrodnú pôdu, vyklíčia a aj my budeme mať pokračovateľov.

Anna Franková

Foto: newjság, J. Pepová