V Rákoškerestúre, v XVII. obvode Budapešti sa 14. augusta oficiálne skončila séria piatich vystúpení s názvom Naše tance, naše tradície. Unikátny projekt finančne podporil program Ďakujeme, Maďarsko!

Tanečníci 52-ročného Tanečného súboru Tešedík zo Sarvaša Katica Nagyová a Andrej Csasztvan ml. s ukážkami slovenských tancov vystúpili v Sarvaši, Kardoši, Maglóde. My sme boli na predposlednom vystúpení v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch. Tam sa k nim pripojil muzikant z Jače Zsombor Herédi, ktorý na harmonike zahral melódie z povodia Galgy a Tisy, Pišpeku a Vojvodiny. „Naschvál sme sa vybrali týmto slovenským tanečno-kultúrnym smerom, lebo folklór Slovákov v Maďarsku je pre domácich pomerne známy. Predpokladali sme, že menej poznajú tie tance, ktoré sme si zvolili a predstavili v tomto 40-minútovom programe,“ prezradil nám umelecký vedúci TS Tešedík A. Csasztvan ml. Autor projektu Naše tance, naše tradície zdôraznil, že doteraz každé vystúpenie prebiehalo v inom duchu. „V Sarvaši bola divadelná atmosféra bez domu tanca a pre predĺžený program bolo také aj vystúpenie v Maglóde. Spoločne sme s obecenstvom tancovali až teraz. Máme vytvorený akýsi základ, kostru, ale sme pružní, vieme, že zostavený program sa môže hocikedy zmeniť. Snažili sme sa o všestrannosť, teda aby bola zastúpená hudba, próza alebo poézia, veď to bolo medzi podmienkami. Ďalšou podmienkou bolo to, aby sa program dostal k širokému okruhu divákov. Pre nás bolo evidentné, že zamierime do slovenských regiónov, obcí a miest,“ poznamenal s tým, že trojminútové ukážky nie sú choreografie, skôr improvizované tance, ktoré sa pár naučil od tanečníkov, alebo z rozličných archívov.

Nápad uskutočniť sériu vystúpení zostavených zo slovenských tancov dostal mladý pár v polovici marca, keď sa kultúrny život takmer zastavil a štát sa rozhodol podporiť tanečníkov, hudobníkov a hercov v krajine. Výzvy vypisovali rôzne inštitúcie. Mladí tanečníci zo Sarvaša podali žiadosť o granty na Národné tanečné divadlo. „Som Sarvašan, a aj vďaka rodičom som sa už v útlom detstve stretol so slovenskými tradíciami a kultúrou, či už v podobe tancov, hudby alebo jazyka. Nehovorím po slovensky, ale to neznamená, že kultúra predkov mi nie je blízka,“ vysvetlil autor projektu O. Csasztvan ml. Poznamenal, že sa veľmi potešil, keď videl v hľadisku tanečníka z Tanečného súboru Honvéd Szabolcsa Lengyela, ktorý mu na vystúpenie priniesol valašku k ukážke liptovského tanca.

„V súbehu sa hovorí, že musíme do 90 dní uskutočniť päť vystúpení. Konečný termín je polovica septembra. Bol by som rád, keby sme takéto vystúpenia zorganizovali počas školského roka, lebo dozaista by sme vedeli osloviť deti, žiakov a mládež. Terajšiu koncepciu by sme doplnili o ďalšie folklórne, kultúrne a tradičné prvky, vďaka ktorým by obstála aj ako mimoriadna – netradičná hodina slovenskej vzdelanosti. Išlo by o veľmi dobrú iniciatívu, ale rozmýšľame nad pokračovaním. Chceli by sme uskutočniť ešte niekoľko zastávok naprieč krajinou. Program by bol zostavený inak, komplexnejšie. Bola by zastúpená literárna, hudobná, tanečná a divadelná oblasť,“ dodal tanečník O. Csasztvan ml., ktorý ako jediný maďarský občan strávil pol roka v profesionálnom umeleckom telese, v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve.

Po folklórnom programe v mene Združenia pilíšskych Slovákov a Slovenskej samosprávy v Mlynkoch, ktorí boli hlavnými organizátormi stretnutia, sa folkloristom a obecenstvu poďakovala ich predsedníčka Marta Demjénová.

AR

Foto: autor