Väčšina ľudových zvykov na Martina sa viaže k legende, keď sa neskorší svätec snažil ukryť medzi husami pred jeho zvolením za biskupa. Husi ho však prezradili svojím gagotom. Kedysi Deň sv. Martina znamenal uzavretie fiškálneho roka a bol výplatným dňom. Preto sa mohlo dostať husacie mäso na mnohé stoly.

Pred dvoma rokmi sme ako Slovenská národnostná samospráva obce Banka zorganizovali tvorivú dielňu v deň sv. Martina, ktorú sme neskôr rozšírili lampiónovým sprievodom. Žiaľ, vlani sa prerušila táto obľúbená séria programov, ale tento rok sa akcia mohla konať znova. Spolu s miestnou obecnou samosprávou a Župnou knižnicou Bálinta Balassiho sme teda opäť zorganizovali naše martinské podujatie.

Sériu sme začali v sobotu, 6. novembra, keď sme pripravili remeselnícku dielňu. Otvorila ju rozprávka. Deti so záujmom sledovali príbeh Husiara Maťka na diaprojektore. Potom nasledovalo miesenie a trhanie medového cesta do tvaru husi. Kým sa piekli tvarované medovníky, každý záujemca si mohol vyrobiť svoj lampášik.

Klubovňa slovenskej samosprávy sa opäť naplnila. Lampióny sme robili vo veselej nálade, pracovali spolu malí i veľkí. Medzitým rozvoniavali chutné medovníky. Prvú dávku, priamo zo sporáka, deti mohli aj okoštovať. Potom nasledovalo ich zdobenie.

Našťastie našim fotografom sa podarilo zachytiť túto pohodovú a dobrú náladu. Vyžaruje z nich radosť, ako sa viaceré generácie chystajú spolu na lampiónový sprievod, ktorý sa konal nasledujúci týždeň, 14. novembra. Deti a dospelí sa začali schádzať v nedeľu popoludní. Pred budovou Obecnej samosprávy si zhromaždenie najprv pozrelo veselý program miestnych škôlkarov o husiach. Bol to veľmi pekný začiatok. Malí po slovensky recitovali aj spievali:

Húsky biele, húsky,
našej malej Zuzky,
kde si vy periete
vaše biele blúzky.
Kde si ich prať máme,
to je všetkým známe:
vo vode čistučkej
kúpeme sa stále.
Húsky, moje húsky
máte žlté blúzky.
A kým prejde leto celé,
budete mať blúzky biele.

Ďakujeme vychovávateľkám a opatrovateľke zo škôlky, že našich najmenších sme opäť počuli hovoriť po slovensky.

Potom sa začal lampiónový sprievod okolo jazera, pričom sme spievali piesne o Martinovi a husiach. Po návrate do budovy samosprávy nás mamičky pohostili medovníkmi a čajom. Nasledovalo veselé predstavenie divadelného súboru Lóca s názvom Sto husí v rade. Tento príbeh o Martinovi bol okorenený prvkami ľudovej hudby a do predstavenia sa zapojili aj najmenší tancom a riekankami.

Strávili sme spolu veľmi pekné popoludnie. Na konci dňa sa každý symbolicky podelil s kamarátom o svoj medovník, ako sa aj Martin podelil o svoj plášť so žobrákom. Týmto sme si pripomenuli jeho dobré skutky.

Pestovanie tradícií je dobrá a ušľachtilá úloha. Keď ich máme komu podávať ďalej, je to ešte väčšia radosť. Preto som vďačná nadšeným „mamovkám“, ktoré boli opäť hlavnými pomocníkmi akcie.

„Dobrý skutok je to, čo druhému vyčarí radostný úsmev na tvári...“ – to je vidieť aj na fotografiách.

Mária Ivaničová Hudecová/AR

Foto: autorka