Rok 2021 je, žiaľ, už náš druhý pandemický, a situácia je stále neistá. Práve preto sa organizačný výbor Čabianskeho klobásového festivalu rozhodol, že v tomto roku sa neuskutoční veľkolepá súťaž v plnení klobás. Napriek tomu naši Slováci v Čabe nechceli prerušiť túto dlhodobú tradíciu a zorganizovali svoju Klobásiádu trocha inak.

Už deň pred otvorením programu šikovní členovia Čabianskej organizácie Slovákov nachystali všetko na dvore Domu slovenskej kultúry, aby na ďalší deň naozaj boli pripravení. Miesili cesto, stavali stany, rozkladali lavice. Okrem nich prišiel aj náš kamarát Doki – Miklós Orvos so svojimi najlepšími českými pivami.

Na úsvite 29. októbra už nikto nebol v posteli. Pripravili sa tradičné raňajky – pečená krv s cibuľou a varenými zemiakmi, ale okrem toho v kotlíkoch sa varila aj čabianska sárma – plnená kapusta. V ostatných stanoch miestni slovenskí predajcovia predávali svoje domáce výrobky, zaváranú zeleninu, sirupy, klobásy, ale aj výšivky. Ako nám prezradila členka výšivkárskeho krúžku Rozmarín Judita Uhrinová, predáva predmety s tradičnými čabianskymi motívmi. Ale ako to vyplýva z našej evanjelickej mentality, niektoré motívy sú modernizované, aby sa páčili aj mladým a predmety tak využili vo svojich domovoch. Na podujatí sa zúčastnili predstavitelia termálneho kúpaliska v Dudinciach na Slovensku, ako jediný zahraničný tím. O tom, ako sa dostali Dudinčania do Čaby, nám porozprávala konateľka ČOS Hajnalka Krajčovičová. „Naša spolupráca sa začala nedávno pomocou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vedenie kúpaliska bolo zvedavé na krajanov žijúcich v Maďarsku a ÚSZZ okrem iných odporúčal našu občiansku organizáciu. Naše styky sa tak prehĺbili, že už nás pozvali do Dudiniec na oficiálnu návštevu, aby sme mohli hľadať prostriedky na ďalšie spoločné projekty.“ Popoludní sa začala Klobásiáda, v ktorej súťažili naše nadšené skupiny. Prvenstvo získal citarový súbor Strapce.

Medzi Slovákov prišiel aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Emil Kuchár, ktorý povzbudzoval každý tím, dával dobré rady. „Dokonca sa splnil môj sen, že som sa mohol zapojiť do práce, hoci len na okamih, a vyskúšal som mlieť. Páčila sa mi rodinná atmosféra. Ochutnal som aj čabiansku cigánku a musím povedať, že je vynikajúca.“ Na dvore nebolo javisko, ukázalo sa, že ani nebolo potrebné, veď počas práce všetci spievali čabianske ľudové piesne. Citaristi mali taký úspech, že hrali prítomným až do polnoci.

H. Krajčovičová ešte pripomenula, že mali nešťastie, ale aj šťastie, že boli obklopení inými podujatiami. „V kultúrnom stredisku Csabagyöngye sa konalo celoštátne stretnutie ľudových umelcov, vo Veľkom chráme bol veľkolepý koncert. Na naše veľké prekvapenie sa však veľa ľudí zapojilo do nášho programu, a keď oni skončili, hneď prišli k nám. Potešila som sa, keď hneď na druhý deň mi telefonovali z miestnej turistickej agentúry, že sme dosiahli veľký úspech.“

Áno, my v Čabe vždy hovoríme, že naše podujatia neorganizujeme pre javisko, ale pre seba. A vždy sa potešíme, keď vidíme medzi nami nové tváre, a na záver môžeme konštatovať, že sme oslovili dvakrát toľko ľudí ako vlani.

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker