Keď príde jar, Slováci z okolitých obcí sa stretávajú v Kétšoproni, aby spoločne strávili príjemné popoludnie pri čaji. Nebolo tomu inak ani 16. apríla. V zaplnenom kultúrnom dome privítali hostí predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Erika Tóthová a Žofia Štrbiková.

Ako to už v Kétšoproni býva zvykom, nikto nezostal bokom. Moderátorská dvojica popoludnia odovzdala slovo rodákovi obce, parlamentnému hovorcovi Slovákov v Maďarsku Antonovi Paulikovi. Vo svojom uvítacom príhovore ocenil, že miestni obyvatelia kladú veľký dôraz na zachovávanie tradícií, ale čo je najdôležitejšie, snažia sa ich odovzdávať mladej generácii. Dôkazom tejto snahy bola skutočnosť, že popoludnie potom ovládli študenti Základnej školy svätého Štefana. Samozrejme, v slovenskom a maďarskom jazyku. Vedenie školy veľmi dbá na to, aby žiaci mali možnosť učiť sa jazyk svojich predkov, aj keď len ako cudzí jazyk. Vážení čitatelia, dovoľte mi, prosím, subjektívnu poznámku: Napriek tomu, že slovenčinu majú žiaci len 1-2 hodiny týždenne, ovládajú ju veľmi dobre. To by malo slúžiť ako príklad pre všetky inštitúcie s vyučovacím jazykom slovenským v krajine. Program ukázal, že deti sa učia slovenčinu už od predškolského veku. Prvými účinkujúcimi boli škôlkari z miestnej materskej školy pod vedením Eriky Szatmáriovej Baloghovej. Zahrali nám slovenské piesňové hry.

Miestni žiaci predviedli veľmi náročný a starostlivo nacvičený kus. Pomyselný príbeh sa začal v štúdiu slovenského magazínu Domovina, kde Zuzana Antalová predstavila program dňa, ktorý sa týkal miestnych „celebrít“. V hre účinkovali okrem iných aj starosta obce Alexander Völgyi, či teta Piroška, Piroška Majerníková. Hra ukázala, akí sú miestni starkí hrdí na svoje vnúčatá, ktoré sa držia Kétšoproňa a predstavujú si tu svoju budúcnosť. Máloktorá békešská obec sa môže pochváliť takou súdržnou komunitou ako Kétšoproň. A to vďaka miestnej Slovači, ktorá chce čeliť asimilácii či dokonca emigrácii, čo trápi nás všetkých. Študenti si zatancovali aj na modernú slovenskú pieseň. V tejto scénke vystúpili na javisko ako obyvatelia imaginárneho domova dôchodcov.

Samozrejme, kultúrny program v Kétšoproni si nemožno predstaviť bez miestnych kultúrnych telies. Z nich ako prvý vystúpil na pódium detský citarový súbor Zornička pod vedením Ildiky Závogyánovej Vargovej a Viktórie Cirbulyovej. K Zorničke sa neskôr pridala folklórna skupina Horenka. Ako zvyčajne si na túto príležitosť pripravili niečo nové. Slzy do očí divákov vohnali baladou z Dolnej zeme. Ako Čabana ma obzvlášť hreje pri srdci, že obyvatelia Kétšoproňu stále považujú Čabu za svoju domovinu a to aj napriek tomu, že minulý rok bolo 70. výročie osamostatnenia sa tejto obce od mesta. Svedčí o tom aj fakt, že starší ľudia používajú výraz „tájďeme domó“, keď sa vydajú smerom k mestu. Na podujatí vystúpil folklórny súbor Perly Čaby, ktorý pobavil publikum maďarským a slovenským programom z Békešskej Čaby.

Ako sme si už zvykli, ani tento rok nechýbala súťaž o najlepší zákusok. Porotcovia mali aj tento rok čo robiť a nakoniec sa rozhodli neurobiť poradie, veď všetky boli výborné.

Podujatie sa skončilo žrebovaním tomboly, do ktorej sa nazbieralo veľa hodnotných darov, takže tí, ktorí mali šťastie a vyhrali veľa pekných cien, odchádzali domov s množstvom dobrôt a darčekov.

Bence Püski-Liker

Foto: Mária Miklósová