V XIV. obvode Budapešti sa na pozvanie miestnej slovenskej samosprávy deň po Barbore zišli Slováci z rôznych obvodov hlavného mesta, aby si vypočuli ďalšiu zo série prednášok venovaných zimnému cyklu výročných obyčají Slovákov v Maďarsku.Dr. habil. Mária Žiláková, PhD rozoberala tento raz tému sv. Barbory, sv. Mikuláša, sv. Lucie a sv. Otílie.

Nie po prvý raz usporiadala Slovenská samospráva v Zugló podujatie venujúce sa predvianočným zvykom a tradíciám slovenskej národnosti v Maďarsku. Tentokrát sa účastníci večierka dozvedeli príbehy svätých v európskom kontexte. Profesorka M. Žiláková analyzovala nadväzné kultúrne prvky k ich sviatku v tradičnej kultúre našej minority v kontexte poloľudových a zľudovelých prvkov, ako aj prvkov populárnej poézie.

Barbora, pekná a múdra dcéra zámožného Dioscora, sa narodila v roku 306. Prijala kresťanstvo a dala sa pokrstiť. Jej otec bol pohanom, neuznával Kristovo učenie, trýznil svoju dcéru, až ju zavrel do veže. Napokon ju odovzdal cisárovi Maximiliánovi, ktorý jej dal fakľou páliť tvár, nahú preháňať po ulici a odsúdil ju na smrť. Popravu vykonal Barborin vlastný otec. Počas trýznenia sa Barbore zjavil Kristus a urobil niekoľko zázrakov. Zahojil jej rany, dal jej šaty, učinil jej smrť šťastnou a nakoniec ju prijal ako svoju snúbenicu do neba. Svätá Barbora sa stala patrónkou riskantných povolaní, počas výkonu ktorých hrozilo nebezpečenstvo náhlej smrteľnej nehody. Najčastejšie je v našej kultúre patrónkou baníkov, avšak v Slovákmi obývaných lokalitách v Maďarsku sa nevie o kostole zasvätenom svätej Barbore. Považovala sa tiež za ochrankyňu detí pred nákazou kiahňami a inými infekčnými chorobami s vyrážkami. V archaických modlitbách, ktoré sa zachovali v lokalitách Bánhida, Čív, Ečer, Dolný Regmec, Kerestúr, Menda, Múčoň, Šára, Santov a Senváclav, sa uchovávajú z jej legendy atribúty ako krása, čítanie biblie, martýrstvo, Ježišova milá, povolanie do neba – nebeská sláva, patrónstvo. K zachovaniu legendy svätej Barbory sa zaslúžila ikonografia a letáková tlač.

Svätý Mikuláš bol biskupom v meste Myra v Malej Ázii v IV. storočí. Legenda o jeho živote vznikla v byzantskej cirkvi v VI. storočí a rozšírila sa odtiaľ do južného Talianska a ďalej do Európy. Jeho relikvie sa dostali do Bari v r. 1087. Kult sv. Mikuláša uznáva aj katolícka cirkev východného rítu. Prednášajúca sa podelila s poslucháčmi o svoje fotografie, ktoré urobila v Bari koncom septembra.

Sviatok sv. Lucie a Otílie sa v Maďarsku slávi 13. decembra. Podľa legendy svätá Lucia si sama vylúpila oči, lebo sa nechcela vydať za pohanského pytača, ktorý bol uchvátený jej očami. Luciina reakcia je zvečnená na freske v kaplnke v južno-talianskom meste Matera, považovanom za mesto chudoby, kde žili ľudia v jaskyniach. Aj odtiaľ priniesla M. Žiláková vlastné fotografie. Svätá Lucia sa považuje za patrónku chorých na oči. Podobne so zrakom súvisí aj legenda svätej Otílie, ktorej kult sa dostal do Uhorska z Nemecka. Uctievanie Otílie nie je veľmi rozšírené medzi Slovákmi v Maďarsku, ale vieme, že sa modlitbu k nej modlila stará mama Ruženky Izingovej Pružinovej z Bánhidy po operácii očí. Modlitba sa zachovala v letákovej forme.

Po pútavej prednáške sa účastníci ani nestačili vypytovať, lebo sa zjavil Mikuláš. Každému doniesol čokoládové prekvapenie, salónky a ovocie. Než by sa však účastníci besedy boli pustili do sladkostí, členovia slovenského voleného zboru ich počastovali chutnou večerou, plnenou kapustou a závinmi.

(-tre)

Foto: autorka