Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) podstatnú časť svojej činnosti zameriava na aktivity smerujúce k žiakom, študentom a mládeži slovenskej národnosti v Maďarsku. Predovšetkým na prehĺbenie citovej väzby a hrdosti na svojich slovenských predkov, základom čoho je čím lepšie spoznávanie kultúrnych hodnôt našej Slovače a ich tvorcov. Získať, spracovať a propagovať vedomosti o velikánoch slovenskej národnosti v Maďarsku za posledných sto rokov pomocou súčasných, aj pre mládež príťažlivých informačných a mediálnych prostriedkov je hlavným cieľom spoločného projektu ZSM a redakcie Ľudových novín „Osobnosti Slovákov v Maďarsku“.

Rok 2024 vyhlasujeme preto za „Rok osobností Slovákov v Maďarsku“, ktorý by mal prispieť k rozšíreniu všeobecných vedomostí o našich jedinečných slávnych Slovákoch z uplynulých sto rokov, ktorí vytvorili trvalé hodnoty, zároveň by mal slúžiť ako zdroj inšpirácie k posilneniu pocitu hrdosti na nedávnu minulosť našej národnosti. Na stránkach nášho týždenníka sa budeme hlásiť každý druhý týždeň s portrétom jednej osobnosti.

Alexander Kormoš (1941 – 2020)

Alexander Kormoš sa narodil 10. apríla 1941 v pilíšskom Santove (Pilisszántó). Po maturite v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave získal diplom stredoškolského profesora slovenčiny a ruštiny na univerzite ELTE. Pracoval v aparáte Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, v redakcii Ľudových novín, v budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pôsobil vo Vydavateľstve učebníc (Tankönyvkiadó), kde redigoval slovenské učebnice každého stupňa, respektíve literárne a iné publikácie (národopis, ľudové piesne, atď.) Slovákov v Maďarsku. Zaoberal sa aj zbieraním ľudovej tvorby, v r. 1990 vydal bohatú zbierku ľudových piesní F santofském Pilíši zo svojej rodnej obce. Bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom Literárneho a kultúrno-spoločenského štvrťročníka SME, z ktorého medzi rokmi 1988 – 1992 vyšlo spolu 15 čísel. Básnik a prekladateľ A. Kormoš patril do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku. Bol spoluautorom antológií vydaných vo vydavateľstve Tankönyvkiadó v Budapešti Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980) a Chodníky (1984), respektíve autorom samostatných básnických zbierok Polyfónia I (Tankönyvkiadó, 1981), Polyfónia II (Tankönyvkiadó, 1986), Plamene jazyka (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986), Ohnivá kytica (Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM), Budapešť 1991), Okrídľovanie kosou (Slobodná organizácia Slovákov (SOS), NTK, BP 1995), Aforizmy (SOS, VE, NTK, BP 1977), Rozdúchať stlmený plameň / Sonety (CSS, ZSSUM, Croatica, BP 2003). V celej jeho tvorbe harmonicky zaznievajú štyri rôzne, ale rovnocenné hlasy: slovenské a maďarské pôvodné básne, respektíve preklady zo slovenskej a maďarskej poézie. Alexander Kormoš zomrel 10. marca 2020.

Jeho básne posmeľujú čitateľa k zachovaniu kultúrnych hodnôt Slovákov žijúcich v Maďarsku, predovšetkým slovenského jazyka, ktorý je základom a podstatou národ(nost)nej existencie. Svojou pedagogickou, redaktorskou, novinárskou, prekladateľskou prácou a umeleckou tvorbou je ikonickou osobnosťou nielen Santova, ale celej slovenskej komunity v Maďarsku. V jeho básňach jednoznačne badať vplyv santovskej slovenskej ľudovej slovesnosti, ale zároveň svedčia aj o neustálom vnútornom boji, pochybnostiach básnika a jeho večnom hľadaní pravdy.

Na základe rozhodnutia Samosprávy obce Santov miestna knižnica od konca júla 2020 nesie názov po slávnom miestnom rodákovi.