Rok sa chýlil ku koncu. Ľudia sa chystali na Vianoce, obliekali dušu do sviatočného. Posledný program v roku pomohol členom Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť k vianočnému naladeniu.

V pondelok 9. decembra sme začínali skôr ako zvyčajne. Členky spolku v kuchyni Slovenského spoločenského domu zamiesili ešte predpoludním cesto na medovníky. Popoludní o jednej sme začali zohrievať rúru. Budova ožila. Prichádzali ženy, muži a detičky zo školy. Každý mal svoju úlohu. V kuchyni ženy s deťmi piekli a zdobili medovníky. Chlapi stavali stromček a potom navliekali retiazku z pukanej kukurice (pukancov). Keďže kukuricu navliekali ihlou na niť, zopárkrát si aj prsty popichali. Z medovníkov sa ušlo zopár i na stromček. Urobili sme aj tablo zo starodávnych vianočných pohľadníc.

Vďaka našim šikovným rukám všetko bolo hotové do tretej, kedy sa začal verejné zasadnutie mestskej slovenskej samosprávy pri prestretom stole. Predsedníčka Anna Franková oboznámila prítomných s celoročnou prácou samosprávy, jej finančnými možnosťami a plánmi do budúcnosti. Na zasadnutí sa zúčastnili aj zastupitelia vedenia mesta, vedúca organizačného oddelenia Eva Aszódiová a vedúci národnostného výboru, poslanec Zsolt Csernus.

Po oficiálnom zasadnutí nasledoval adventný program žiakov slovenskej školy. Odzneli vianočné básne a piesne. Na harmonike ich sprevádzal pedagóg umeleckej školy Jozef Iváncso. Veľkým prekvapením boli piesne v prednese hosťujúcich učiteliek sarvašskej slovenskej školy, Jany Brhlíkovej, Mariany Boršovej a Dajány Špegárovej. Krásny program zohrial naše duše.

O pohostenie sa postarala miestna slovenská samospráva. Pri chutných koláčoch, závinoch a medovníkoch sa rozvinula živá beseda. Našli sa aj hry, a keď sa roziskrili prskavky, ešte sme si aj zaspievali. Náš vyše 90-ročný člen Ján Gyurcsik ticho poznamenal: „Ešte som ani takvo nevidel, pukanú kukuric na strom. Ale je peknvo.”

Odchádzali sme domov s dobrým pocitom v duši a maličkým darčekom vo vrecku, kartovým kalendárom a čokoládou.

Z. Nemčoková

Foto: autorka