Stavané objekty okolo nás boli orientačnými bodmi hlavne v časoch, keď ešte neexistovali google maps, ani gps a ľudia nemali a asi ani nepotrebovali mapu dediny. Každý poznal každého a vedel kto kde býva.

Keď prišiel cudzinec, tak mu vysvetlili, pri ktorom dome má odbočiť, kde má prejsť na druhú stranu, pri akej záhradke je kratšia cesta, kde je zlý pes a návšteva sa bezproblémovo dostala k cieľu. Takto to bolo aj v Kerestúre, kým ho v roku 1950 nepripojili k Budapešti. Pomaličky za 30 rokov zbúrali dedinu a namiesto rodinných domov postavili rovnaké bezduché desaťposchodové činžiaky, kde už nikto nikoho nepoznal, skratky, záhrady, ovocné stromy a psy z ulíc zmizli. Oko si raz-dva zvykne na nové budovy, a bez fotografií by aj spomienky na dedinu pominuli.

Slovenská samospráva XVII. obvodu hlavného mesta a Spolok Rákosvölgye pod vedením predsedníčky Rozálie Papovej Polereczkej a Lászlóa Hegyiho sa v roku 2020 podujali na nemalú úlohu, keď začali najprv s premietaním starých fotografií v miestnosti evanjelickej farnosti v Kerestúre, a po piatom takomto úspešnom stretnutí sa rozhodli vydať publikáciu zachránených a nahromadených fotospomienok dediny. Rozália Papová Polereczká na jej prezentácií v uvítacom prejave hovorila o vzniku albumu, o nevyčerpateľnej zásobe fotografií, ktoré na výzvu Lászlóa Hegyiho neustále prichádzajú od potomkov majiteľov zbúraných domov a možnosti ďalších publikácii. Prezentácia knihy Kerestúrske fotospomienky v miestnosti evanjelickej farnosti 22. januára v Deň maďarskej kultúry bola spojená s autorskou recitáciou zo zbierky Ilony Baranovej Filipszkej Na krídlach spomienok. Kerestúrsku minulosť vo veršoch spomenuli aj manžel autorky János Filipszky a evanjelická farárka Eva Nagyová Szekérová.

Po literárnom bloku jazyková lektorka Alžbeta Árgyelánová publikáciu predstavila prítomným obyvateľom Kerestúru, ale aj hosťom z okolitých obvodov a pripeštianského regiónu. Spoluautor albumu L. Hegyi prezradil, že najprv sa začal zaoberať s rodokmeňom a fotkami vlastnej rodiny, potom si zapísal všetkých susedov z Újlak ulice a asi pred desiatimi rokmi so spomienkami susedov a kamarátov prišli aj fotky, ktoré katalogizuje a publikuje na sociálnej sieti. Na titulnú stránku albumu sa dostala fotografia súsošia Bélu Bartóka, svetoznámeho skladateľa, niekdajšieho obyvateľa obvodu, kde hudobný velikán nahráva slovenské a nemecké pesničky. Autorom bronzového súsošia je János Babinecz, laureát Ceny Mihálya Munkácsyho.

V rámci voľnej debaty sa ujal slova podpredseda Spolku pripeštianskych Slovákov Dolina Ondrej Csaba Aszódi a zablahoželal Kerestúrčanom k publikácii, ktorá je nasledovaniahodným príkladom. Po oficiálnom programe si záujemcovia mali možnosť knihu zakúpiť a samozrejme organizátori pozvali hostí na skromnú hostinu, kde nechýbali ani tradičné kerestúrske zákusky.

(ik)

Foto: autorka