Vyše polstročia pôsobí v podpilíšskom Číve Ženská spevácka skupina. Za ostatných 55 rokov snáď v tejto obci obývanej Slovákmi ani neusporiadali podujatie, ktoré by neozvláštnili krásne hlasy čívskych žien. Samozrejme, teleso založené zbormajstrom Bélom Kálmánfim si rýchlo získalo dobré meno na okolí i v župe. Zbor vyhrával ocenenie za ocenením. Preto skupinu pozývali vystupovať na mnoho miest v Maďarsku, ba i v zahraničí. V druhej polovici mája spoločne s priateľmi z dediny, blízkeho či širšieho okolia oslávila svoje prekrásne jubileum.

Víkend sa pre oslávenkyne začal už v 23. Mája popoludní. Možno povedať, že tradične. I napriek sychravému počasiu sa speváčky ako po iné roky vybrali na miestny cintorín, aby si uctili pamiatku členiek skupiny, ktoré už spievajú v anjelskom zbore. Hoci tam sa im určite tešia, terajšie speváčky za nimi smútia, i keď si na ne spomínajú v dobrom a niekedy aj so smiechom medzi slzami dojatia. Z cintorína sa pobrali do Pamiatkového domu v centre dediny, kde si spoločne zaspomínali na zašlé časy. Tie si pamätajú najmä zakladateľky, medzi ktoré patrí aj terajšia vedúca telesa Rozália Keleczová a niekoľké ďalšie ženičky. Napríklad z toho konca Čívu, kde je železnica, prišla Katka Jónásová, kým z domova dôchodcov v Ostrihome teta Terka Bakonyiová. Na svoju dlhoročnú lásku, zakladajúcu členku súboru Valiku Mihovovú Mincsiovú si svojsky zaspomínal Sándor Pető. Vedúcu súboru Roziku Keleczovú ocenil zlatým pohárom ako pre športovcov, kým predsedníčke Slovenskej samosprávy v Číve Márii Vogyeraczkej odovzdal cenu vo forme krídla rozletu. So speváčkami skupiny, ktoré si spolu zajedli, osviežili sa troškou vína či piva, ale predovšetkým si zaspievali obľúbené pesničky svoje i už zosnulých priateliek, príjemný podvečer strávila aj starostka obce Bernadeta Kosztková Rokolyová.

Omša za živé i zosnulé

V čívskom farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v sobotu 24. mája popoludní slúžil omšu za terajšie i niekdajšie členky Čívskej ženskej speváckej skupiny otec Balázs Simonyi Molnár. Jeho kázeň i litánie doplňovali spevy v podaní miestnych žien, ale v krojoch svojich dedín boli prítomné tiež spevácke zbory z Kestúca a Huti. I preto poznali a spolu si zaspievali na záver mariánsku pieseň Tá naša dedina.

Nielen z priateľstva boli na čívskej omši prítomné súbory od susedov, veď sú súpútnikmi na ceste zachovávania tradícií. Tieto telesá vznikli zhruba vtedy ako čívsky páví krúžok pod vedením vysokoškolského profesora B. Kálmánfiho. Po omši sa všetci presunuli do Osvetového domu nesúceho meno osobnosti, ktorá bola pre podpilíšske obce ako Béla Bartók pre Kerestúrčanov či obyvateľov spod Zobora v okrese Nitra na Slovensku. Aj Béla Kálmánfi zbieral ľudové piesne, zaznamenával ich, znotoval a napokon nacvičil s pávími krúžkami, ktoré podnietil založiť.

Čívsky slovenský ženský spevácky zbor v roku 1970 založilo 16 speváčok, ktoré inšpirovala súťaž ľudových piesní Vyletel vták, organizovaná Maďarským verejnoprávnym rozhlasom. Ženy so živým lyrickým duchom, vtedajšie vedenie národného výboru, vedúce osobnosti Vlasteneckého ľudového frontu sa snažili udržať miestne tradície a folklórne dedičstvo. Cieľom formácie bolo, pod vedením učiteľky Rozálie Keleczovej a odborného dozoru Bélu Kálmánfiho, zozbierať staré slovenské ľudové piesne spod Pilíša, zachovať, oživiť a odovzdať tradície potomkom. Repertoár bol zložený hlavne z týchto piesní a z nich vyberajú dodnes. Od svojho vzniku patria medzi pravidelných účastníkov župných národnostných slávností. Pravidelne sa objavujú na dedinských oslavách a podujatiach a poskytujú svojim divákom množstvo príjemných zážitkov. V programe dnes 11-členného zboru sú najmä piesne pilíšskych Slovákov, ale spievajú aj slovenské ľudové piesne spod Tatier a tiež pesničky povyberané zo zbierok slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka. Béla Kálmánfi nielen riadil odbornú prácu speváckej skupiny, ale sprevádzal teleso všade, kde vystupovalo či súťažilo. Prežíval s ním trému viac ako samotní členovia a nekonečne sa tešil z každého, aj najmenšieho úspechu. Po siedmych rokoch prevzal aj vedenie zboru, čomu sa zanietene venoval až do svojej smrti v roku 1988. Bolo to najslávnejšie obdobie telesa. V tej dobe získali ocenenie Vynikajúceho súboru, Zlaté pásmo na prehliadkach a nahrali svoj repertoár na rozhlasové pásky, platne, hudobné kazety, ba aj televízne záznamy. Po smrti Bélu Kálmánfiho opäť prevzala vedenie súboru Rozália Kelecová a robí to dodnes.

Oslava výročia – poklona speváčkam

Na oficiálnej oslave sa zišli početní hostia. Program na javisku konferovala niekdajšia žiačka vedúcej súboru, teraz riaditeľka spojenej inštitúcie Materská škola a jasle Zlatá brána v Číve, Eva Juhászová Somogyiová. Moderátorka privítala oficiálnych hostí, medzi nimi predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú a starostku obce Čív B. Rokolyovú Kosztkovú, poslanca maďarského parlamentu za región Gábora Erősa, ako aj predsedu Valného zhromaždenia Komárňansko-Ostrihomskej župy Juraja Popovicsa. Každý priniesol veľkodušný dar. Pani starostka spolu s riaditeľkou osvetového strediska Katarínou Čapuchovou priniesli rozhodnutie poslaneckej rady obce a osvedčenie o tom, že Čívska slovenská ženská spevácka skupina sa stala súčasťou Zoznamu miestnych hodnôt. Zároveň bol J. Popovicsom predložený návrh, aby sa tento páví krúžok stal súčasťou aj župného zoznamu hodnôt. Parlamentný poslanec pozval na návštevu Budapešti a Národného zhromaždenia nielen oslávenkyne, ale aj ostatné slovenské spevácke skupiny, ba aj spevácky zbor dôchodcov Őszirózsa. Okrem toho Čívanky dostali k sviatku wellness-pobyt, kytice kvetov, sladkosti i darčeky, vyrobené šikovnými miestnymi školákmi. Samozrejme, svoje zdravice v podobe kultúrneho programu predniesli miestni od najmenších až po dôchodcov. Prváčik Bence Wippelhauser s Panpulónmi Miroslava Válka zdvihol obecenstvo zo stoličiek. Spevom pozdravili jubilantky súbory zo susedného Kestúca, aj z malebnej dedinky Huť. Pridala sa aj miestna folklórna skupina Trnka pod vedením Martina Hubačeka. Trnkovci sa zapojili nielen k zabávaniu cteného publika, ale pomáhali aj pri servírovaní večere i častovaní účastníkov slávnosti Pamätným likérom Black dragon plneným na počesť 55. výročia čívskej slovenskej Ženskej speváckej skupiny, z rúk majiteľky výrobne likérov Valérie Silingovej. Jej mamička tiež patrila medzi zakladajúce členky súboru.

Súčasťou slávnostného dňa bola výstava fotografií, publikácií, dokumentov, krojovaných bábik a vecných pamiatok na vystúpenia v priestoroch Osvetového domu a knižnice Bélu Kálmánfiho v Číve. Zostavila ju miestna slovenská samospráva pod vedením Márie Vogyeraczkej.

Erika Trenková

Foto: E. Juhászová, autorka