Helena Somogyiová sa narodila v Békéšskej Čabe v roku 1942. Na základe výskumu jej rodokmeňa možno jej predkov vysledovať v tomto meste až do roku 1838. Základné vzdelanie získala v sálašskej škole v Legelő-Gerendáši, potom absolvovala slovenské gymnázium v Békešskej Čabe.

V roku 1961 jej bolo udelené štipendium mesta na štúdium slovenčiny, ruštiny a geografie na Pedagogickej fakulte Univerzity Gyulu Juhásza v Segedíne, kde o štyri roky promovala. Spočiatku učila na základnej škole č. 11 v Békešskej Čabe, neskôr bola učiteľkou slovenčiny v slovenskej škole. „V tom čase sa hodiny slovenského jazyka ponúkali na siedmich školách a my sme vytvorili samostatnú pracovnú skupinu. Zapísali sme deti do súťaží v rozprávaní príbehov, recitácii poézie a prózy a dosiahli vynikajúce výsledky. Výlety mali pre žiakov tiež veľký význam, pretože napríklad pobyt vo Vysokých Tatrách a výstup na ich vrcholy bol pre nich nezabudnuteľným zážitkom,“ spomína H. Somogyiová.

Na slovenskom poli bola aktívna 40 rokov. Veľký dôraz kladie na zachovávanie a odovzdávanie materinského jazyka. „Človek si musí chrániť svoju minulosť. Nielen osobnú, ale aj slovenskú,“ tvrdila s presvedčením pre Ľudové noviny počas osláv 60. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku, v ktorom bola desaťročia veľmi aktívna.

„Vyučovala som 27 rokov, šesť rokov som bola vychovávateľkou slovenských detí a ďalších šesť rokov školskou inšpektorkou. Vtedy ma vyhľadali, aby som šla pracovať na mestský úrad ako národnostná referentka. Ponuku som s potešením prijala,“ povedala v rozhovore pre náš týždenník v roku 1999 pri príležitosti prijatia najvyššieho vyznamenania Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za našu národnosť.

Od roku 1986 strávila 19 rokov na mestskom úrade ako referentka pre národnostné a medzinárodné vzťahy. Neoceniteľne prispela k rozvoju partnerských kontaktov medzi Békešskou Čabou a mestami na Slovensku, od Trenčína po Martin, od Krompách po Trebišov.

Mimoriadne efektívne a inteligentne dokázala zastupovať záujmy všetkých menšín žijúcich v meste. Helena Somogyiová sa aktívne zapájala najmä do života békeščabianskych Slovákov, stála pri zrode mnohých ich aktivít. Povzbudzovala ich k pestovaniu slovenských tradícií, ľudovej kultúry a jazyka. Má zásluhu aj na tom, že Dom slovenskej kultúry bol postavený práve na tom mieste, kde sa nachádza. Okrem toho ona vybrala kameň na pamätník k 275. výročiu príchodu Slovákov do Čaby. „V tom čase sa nám podarilo priniesť kameň z Hontského okresu, ktorý sa odlomil z útesu. Pred radnicou v Čabe symbolizuje, že aj odlomené kúsky skaly môžu zakoreniť v úrodnej pôde, kde sa cítia ako doma,“ zhrnula poslanie pamätného kameňa pre regionálne noviny. Má nemalé zásluhy na tom, že v Békéšskej Čabe odhalili rad pamätných tabúl slávnym Slovákom, ale stála aj pri vytvorení generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Békešskej Čabe.

„Najdôležitejšie je archivovať všetko, čo nám zanechali naši predkovia. Patria sem rôzne predmety, od kultúrnych a hmotných artefaktov až po budovy. Práca hlavného architekta Ernesta Straku a úradníka Samuela Semiána je v mojich očiach príkladná. Rovnako ako práca cirkvi, ktorá v ťažkých časoch, napríklad počas povodní, poskytovala útočisko obyvateľom v hlavnom kostole,“ vyznala sa v rozhovore pre regionálne noviny.

Helena Somogyiová je zakladajúcou členkou Čabianskej organizácie Slovákov, v rokoch 1991 až 2000 redigovala obnovený Čabiansky kalendár a podieľala sa na organizovaní vydania početných čabianskych slovenských publikácií, čo tiež prispelo k tomu, že v roku 2005 dostala vyznamenanie Za čabianskych Slovákov.

Foto: beol.hu