V lete začal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku spracovávať jedinečnú etnografickú zbierku básnika zo Slovenského Komlóša Juraja Antala Dolnozemského. Inventarizáciu finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Bohatá zbierka, ktorá sa nachádza na Gajdácsovej ulici, obsahuje nespočetné množstvo drevených predmetov, majstrovské diela ľudovej keramiky, ako aj knihy, dokumenty a odevy. Inventarizáciu a spracovanie vedie spolupracovník VÚSM Bence Püski-Liker.

Spracovaniu predchádzalo koordinačné stretnutie s predstaviteľmi miestnej slovenskej komunity, rodinou Antalovcov a predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou a podpredsedníčkou Dr. Katarínou Királyovou. Počas tohto stretnutia diskutovali o tom, ako bude proces prebiehať a ako by mohla miestna komunita pri tom pomôcť.

„Od začiatku nám bolo jasné, že v rámci projektu nebudeme schopní spracovať celú zbierku, keďže v troch miestnostiach sa nachádzajú tisíce predmetov, a tak sme sa rozhodli, že na začiatok aspoň skatalogizujeme publikácie a papierové artefakty. Po 10 dňoch môžeme konštatovať, že sa nám to vo veľkej miere podarilo. Je tu viac ako 500 tlačených starožitností,“ povedal B. Püski-Liker. Pripravili aj podrobné popisy týchto predmetov a nafotili ich. Súpis papierových dokumentov, kníh a publikácií vykonal koordinátor projektu, zatiaľ čo katalogizácia artefaktov pokračovala paralelne. Túto prácu vykonali výkonná tajomníčka Čabianskej organizácie Slovákov Anikó Mladonyiczká a Viliam Jonatán Mezősi-Maczák.

„Už sa ani nepamätám, kedy začal môj otec zbierať starožitnosti, ale keď som bola mladá, tak ma veľmi zaujímali staré predmety, krásne stoličky a šaty,“ povedala dcéra J. A. Dolnozemského Zuzana Agódová Antalová, ktorá od začiatku projektu bola veľmi aktívna a nápomocná. Na otázku, ako jej otec nadobudol takú veľkú zbierku, odpovedala: „Keď uvidel niekde nejaký krásny predmet, tak sa hneď opýtal, či je na predaj, a potom ho buď kúpil, alebo jeho cenu odpracoval. Keď ďalšie staré „mamouky“ o tom počuli, pýtali ho, či ho zaujíma, čo majú doma. Tak mu to predali, nič nechcel zadarmo.“

Príprava komplexného projektu takéhoto rozsahu je obrovskou úlohou, pretože vytvorenie databázy bude výsledkom práce mnohých ľudí. Najprv spolupracovníci povynášali jednotlivé artefakty zo skladu a následne ich očistili, nafotili a spolu s majiteľom opísali účel ich použitia, odhadli ich vek a miesto pôvodu. Tak postupne vznikne bohatá databáza, ktorú môžu využívať výskumníci a záujemcovia o ľudovú kultúru. Momentálne prebieha katalogizácia a informatické spracovanie tabuliek a databázy, ktorá bude koncom roka dostupná na webovej stránke VÚSM.

Zvláštnosťou tejto zbierky je, že ani samotný majiteľ nemá zaevidovaný presný počet muzeálnych predmetov, ktoré vlastní. J. A. Dolnozemský ich pozbieral počas dlhých desaťročí. Naším dlhodobým cieľom je okrem zmapovania pokladov aj ich zachovanie pre budúce generácie.

Prínos tohto projektu nebude citeľný len na miestnej úrovni, keďže pozbieraný materiál pochádza nielen zo Slovenského Komlóša. Vytvorením databázy predmetov môžeme rozširovať zoznam hmotných a nehmotných materiálov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Zdokumentovanie hmotnej kultúry dolnozemských Slovákov môže v budúcnosti pokračovať aj v rámci iných projektov, do ktorých môžeme zapojiť ďalších zberateľov slovenských ľudových pamiatok.

A čo bude so zbierkou v budúcnosti? O tom ešte nebola reč. Ďurka báči je právom hrdý na svoje životné dielo, nechce ho predať ani darovať, ale ochotne ho ukáže každému návštevníkovi.

(BPL)

Foto: Ildika Makaiová