Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková, zberateľka predmetov ľudovej kultúry v rodnej obci, sa narodila v Pitvaroši 27. mája 1930. Bola dozorkyňou v miestnom evanjelickom zbore. Jej otec bol evanjelický inšpektor a starý otec presbyter v miestnom evanjelickom zbore.

Navštevovala osemtriednu štátnu všeobecnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v rodnom Pitvaroši, ktorú ukončila v roku 1944. (Bol to prvý ročník, ktorého žiaci ukončili 8-triednu školskú dochádzku). Odborné vzdelanie nadobudla na Strednej poľnohospodárskej odbornej škole v meste Hódmezővásárhely. Až do odchodu do dôchodku pracovala ako účtovníčka v poľnohospodárskom družstve v Pitvaroši. Za svoju dlhoročnú prácu dostala významné rezortné ocenenie.

Alžbeta Tószegiová bola všestranne činná. Viac ako 25 rokov bola vedúcou Slovenského klubu v Pitvaroši. Vo svojom okolí šírila záujem o slovenský jazyk a kultúru. Vlastnila súkromnú zbierku predmetov dennej potreby našich predkov. Písala do Ľudových novín v pitvarošskom nárečí. Sú to kratšie správy o činnosti pitvarošského klubu Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorého bola predsedníčkou, články s národopisným zameraním (Páračky na Pitvaroši), ale i články s národnostnou tematikou (Sme Slováci, kým žiť budeme).

Počas výmeny obyvateľstva sa na Slovensko presťahovali jej matka a brat, ona s mladšou sestrou ostali s otcom doma. Jej brat Michal – národopisný pracovník, učiteľ a organista – zbieral kultúrnohistorický materiál svojej rodnej obce. Prevažnú časť tohto materiálu potom po rokoch prepisoval na písacom stroji. Pozornosť si tiež zaslúži jeho „Zborník najobľúbenejších slovenských ľudových piesní spievaných v Pitvaroši“. Ide o 112 piesní i s notami. Väčšinu bratom zozbieraných piesní prespievala a zachytila na magnetofónovú pásku práve Alžbeta Tószegiová, rodená Hudáková.

Svoju zberateľskú činnosť začala v roku 1968. Predmety, tkaniny a ďalšie ľudové pamiatky uchovávala vo vlastnom dome.

„Po smrti otca roku 1977 som zdedila veľa vecí a rozmýšľala som, kam by som ich mohla umiestniť. To mi dalo podnet k zbieraniu vecných a duchovných pamiatok pitvarošských Slovákov. Zbierala som v podstate všetko: ľudové piesne, rozprávky, kroj, nábytok a pracovné náradie. Mala som šťastie, všade ma vítali priateľsky a na mnohých miestach mi zniesli z povaly zaprášené a roky nepoužívané veci,“ povedala o začiatkoch svojej dnes už vychýrenej súkromnej zbierky A. Tószegiová pre Ľudové noviny v roku 1994. Tieto skvosty svedomite opatrovala.

Budova, v ktorej je umiestnená zbierka, bola postavená v roku 1886 z nabíjanej hliny. Predmety v zbierke pochádzajú z obdobia rokov 1880 – 1930 a sú umiestnené v niekoľkých miestnostiach. Všetky majú pôvod v Pitvaroši. Predmety odrážajú niekdajší každodenný a sviatočný život a ľudové umenie pitvarošských Slovákov.

Nachádza sa v nej i rodinný archív, v ktorom sú uložené početné rukopisy a publikácie o Pitvaroši – od domácich, ale i zahraničných autorov. Hodnotná je i jej zbierka rodinných biblií, Tranoscií vo viacerých vydaniach a iných cirkevných kníh.

Na chodbe dostalo miesto i náradie na spracovanie konope, z ktorého sú najmonumentálnejšie krosná. Na nich s obdivuhodnou zručnosťou i tkala, i keď ju o to návštevníci požiadali.

Pri predstavovaní zbierky nemôžeme zabudnúť ani na 8 bábik, ktoré sú oblečené v pitvarošskom ľudovom kroji, tieto vyrobila vlastnoručne A. Tószegiová. Vlastnoručne ušila aj oblečenie pre takmer 30 bábik. Sú to miniatúrne verzie oblečenia, ktoré nosili Slováci. Jedna z bábik má na sebe miniatúrnu verziu svadobných šiat jej mamy, ktorých originál sa nachádza tiež v zbierke.

V záujme záchrany duchovného a kultúrneho dedičstva v Pitvaroši vznikol Slovenský klub, ktorý viedla Alžbeta Tószegiová. Jeho členovia sa stretávali raz mesačne v mládežníckom dome. Vtedy oživovali staré ľudové zvyky, spievali si a hrali na citare slovenské ľudové piesne. Pani Betka spísala na základe rozprávania starších ľudí a dobových dokumentov históriu obce. V tejto práci jej pomáhali brat a bratranec, ktorí sa presídlili na Slovensko. Oni zbierali informácie v kruhu pitvarošských presídlencov. Pravidelne každé leto organizovala autobusové zájazdy, aby Pitvarošania mohli navštíviť svojich príbuzných a známych na južnom Slovensku.

Opustila nás náhle, 10. januára 2017, vo veku 86 rokov.

Foto: pitvaros.sk