Kultúrne dedičstvo nie je len súborom historických faktov či zaprášených predmetov v múzeách, ale živým organizmom, ktorý dýcha prostredníctvom tradícií, jazyka a spoločných stretnutí. Práve túto myšlienku pretavilo do reality nedávne podujatie s názvom Deň slovenskej kultúry, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Csabaparku v Békešskej Čabe.

Udalosť, ktorá sa konala 27. februára, sa stala nielen prehliadkou folklóru, ale predovšetkým hlbokou sondou do duše komunity, ktorá si po generácie uchováva svoju identitu v maďarskom prostredí. Bola to otvorená pozvánka pre každého, kto chcel zažiť symbiózu histórie a súčasnosti, umenia a remesla, a predovšetkým pocítiť hrdosť na korene, ktoré siahajú hlboko do minulosti dolnozemských Slovákov.

Samotný program podujatia bol koncipovaný ako pestrá mozaika, ktorá sa začala skladať v skorých popoludňajších hodinách. Po slávnostnom otvorení, ktorého sa zúčastnil i župan Árpád Takács, sa pozornosť divákov upriamila na estetickú a umeleckú stránku slovenskej kultúry. Jedným z najočakávanejších bodov bolo vystúpenie oceňovanej znalkyne ľudových i moderných odevov Marianny Hudákovej, ktorá publiku priblížila „zázračný život slovenských vzorov“. Teoretický výklad doplnila praktická ukážka toho, ako sa tradičné motívy dajú integrovať do moderného dizajnu. Módna prehliadka s názvom „Tradícia a dizajn“ ukázala, že slovenské ľudové vzory nie sú len reliktom minulosti, ale majú svoje nezastupiteľné miesto v súčasnom odievaní, pričom nestratili nič na svojej autenticite. Milovníkom histórie a faktov bola určená prednáška Ondreja Kiszelya, ktorý sa zameral na dejiny slovenskej komunity v Békešskej župe. Pochopenie historického kontextu bolo totiž kľúčom k oceneniu súčasného postavenia Slovákov v tomto regióne a k uznaniu úsilia, ktoré museli vynaložiť na zachovanie svojho kultúrneho dedičstva. Hudobnú a tanečnú dynamiku do programu vniesli súbory, ktoré sú piliermi miestneho folklórneho života. Citarový súbor Strapce špecifickým zvukom preniesol návštevníkov do čias našich predkov, zatiaľ čo Tanečný súbor Belencéres rozprúdil energiu v sále prostredníctvom choreografií, ktoré boli oslavou pohybu a radosti zo života. Žánrovú rozmanitosť doplnil operetný program s nádychom nostalgie a elegancie v podaní sólistov Jókaiho divadla. Večer vyvrcholil koncertom Ákosa Csordása v modernom a svižnom tempe. Bohatý pódiový program bol doplnený aj o interaktívne prvky mimo hlavného javiska. Návštevníci mali počas celého dňa možnosť ochutnať tradičné gastronomické špeciality, zapojiť sa do remeselných dielní, či dozvedieť sa viac o ekologických a zelených programoch, čo dodalo podujatiu aktuálny rozmer. Organizátori z nadácie Békés-Help a Čabianskej organizácie Slovákov tak vytvorili priestor, kde sa stretli generácie a kde sa zotreli hranice medzi účinkujúcimi a divákmi v mene spoločného kultúrneho zážitku. Podobné podujatia sa ukázali ako nevyhnutné pre udržanie kontinuity medzi tými, ktorí tu boli pred nami, a tými, ktorí prídu po nás. Spojením odborných prednášok, vizuálneho umenia, hudby, tanca a gastronómie sa podarilo vytvoriť komplexný obraz o tom, čo znamená byť Slovákom na Dolnej zemi v 21. storočí. Úspech tejto akcie nespočíval len v počte návštevníkov, ale najmä v emócii a vedomostiach, ktoré si ľudia odniesli domov.

Bol to jasný signál, že slovenská kultúra v Békešskej Čabe a jej okolí je stále živá, dynamická a schopná inšpirovať. Odkaz tohto dňa bude nepochybne rezonovať v srdciach účastníkov ešte dlho po tom, čo dozneli posledné tóny citár a utíchol potlesk v sále. Podujatia tohto druhu píšu novú kapitolu dejín, v ktorej je tradícia krídlami, čo nám umožňujú letieť vpred bez toho, aby sme zabudli, odkiaľ sme vzlietli.

Greguš

Foto: autor