Ha a fák beszélni tudnának – Keby stromy dokázali rozprávať pod týmto titulom vyšla publikácia o Malom Kereši, miestnych Slovákoch a ďalších zaujímavostiach v tomto dolnozemskom prostredí. Autorkou knihy je pedagogička na dôchodku Zuzana Gmoserová, ktorá bola dlhé roky predsedníčkou miestneho slovenského zboru, vyše päťdesiat rokov aj Organizácie Slovákov v Malom Kereši, predchodcom ktorej bol Slovenský klub.

Záujmy svojich rodákov roky zastupovala aj ako poslankyňa Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Prezentácia novej publikácie sa konala posledný júnový piatok v Malom Kereši. V popoludňajších hodinách sa pri miestnom evanjelickom kostole napriek nesmiernej horúčave schádzali účastníci a záujemcovia, aby v rámci prvého bodu programu vzdali hold pamiatke svojich predkov.

„Dnešným dňom v podstate ukončím vyše päťdesiatročné obdobie, počas ktorého som pracovala v prospech miestnych Slovákov. V roku 1972 sme založili náš Slovenský klub, fungoval paralelne aj v meste, aj v prímestskej časti Za hora, v súčasnosti používajú už skôr maďarský názov Erdőtelek. V tom čase ešte početné ženy nosili tradičný slovenský kroj a v meste bolo bežne počuť slovenčinu. Boli to zlaté časy, o niekoľko rokov sme založili Slovenský národnostný spevácky zbor a citarovú kapelu, podporilo nás aj mesto, aj družstvo, mali sme početné vystúpenia a získali sme rôzne ocenenia... Nezabúdajme, že pre toto mesto je slovenskosť poklad, chráňme si ju a snažme nabádať aj mladých, aby si k nej vytvorili citový vzťah,“ vyzvala prítomných Zuzana Gmoserová.

Následne Slovenský národnostný spevácky zbor spolu so Speváckym zborom evanjelickej cirkvi a ostatnými účastníkmi zaspievali náboženskú pieseň Plesej, Sion kiskőrösszkij... Napísal ju farár Štefan Leška, ktorý v meste spôsobil v rokoch 1810 – 1818 a ktorého manželka Rebeka Lautseková bola babicou pri pôrode známeho rodáka mesta, slávneho básnika Alexandra Petőfiho (Petroviča). „Zaspievaním tejto skladby sme vzdali hold aj pamiatke našej dlhoročnej slovenčinárke, nebohej Helene Kovátsovej Kostrovej (neter básnika Jána Kostru – pozn. autora), ktorá preložila túto pieseň do maďarčiny a ktorá sa dožila krásnych 102 rokov,“ dodala s dojatím hlavná protagonistka podujatia.

„Prezentácia jednej novej publikácie je vždy o niečo viac, než len oslava zrodu novej knihy. Je zároveň aj príležitosťou na to, aby sme sa pozastavili, zahľadeli do minulosti a vyslovili vďaku našim predkom za všetko, čo sme od nich dostali. A tiež, aby silnela povinnosť, že toto dedičstvo musíme odovzdávať ďalej. (...) Tento slávnostný akt je nielen položením vencov, ale spomíname v rámci neho na tých ľudí, ktorí svojou vierou, prácou a obetavosťou sformovali mesto Malý Kereš a jeho kolektív evanjelikov,“ zdôraznil pred spoločnou modlitbou predsedajúci farár miestneho evanjelického zboru Ján Lóránd Arató.

Na pietnej spomienke pri pomníku na bočnom priečelí kostola, ktorý bol odhalený v roku 2018 pri príležitosti 300. výročia príchodu Slovákov do Malého Kereša na pozvanie šľachtickej rodiny Wattayovcov, sa zúčastnili rôzni činitelia. Miestnych Slovákov reprezentovala okrem Z. Gmoserovej súčasná predsedníčka miestnej slovenskej národnostnej samosprávy Ildikó Györková, pritom bolo zastúpené aj vedenie mesta a evanjelickej cirkvi. Náš parlamentný hovorca Anton Paulik umiestnil veniec úcty a vďaky v spoločnosti novozvoleného parlamentného poslanca obvodu Zsolta Judáka.

Program pokračoval v priestoroch Osvetového strediska A. Petőfiho v podobe akejsi talk show pod moderátorským vedením spolupracovníka miestneho regionálneho rozhlasu Imre Tótha, v rámci ktorej spolu s autorkou „prelistovali“ celú novú publikáciu. Pri stole hostiteľky sa rad radom striedali rôzne osobnosti, ktoré sa s obecenstvom podelili o zaujímavé detaily, ktoré ich s ňou spájajú. Primátor mesta László Domonyi napríklad popri slovách uznania a vďaky za jej nesmierne dlhú aktivitu v prospech Slovákov s humorom poznamenal, že počas spolupráce s ňou nikdy nemal obavy, že niečo zle dopadne. Pretože teta Zuzka, ako rodená pedagogička mu vždy pripomenula, prikázala: „...teraz to povedz tak, ako som ti vysvetlila, teraz sa treba poďakovať, teraz už dobre vieš, čo máš povedať...“ atď.

Slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik porozprával, že raz keď prišiel oficiálne na známy Rejtešový festival, ktorý mimochodom iniciovala tiež Zuzana Gmoserová, najväčším prekvapením preňho bolo, že sa stretol na ňom aj s tímom svojej rodnej obce, Kétšoproňu, v ktorom bola dokonca aj jeho sestra. Po rozhovore s novým parlamentným poslancom obvodu Zsoltom Judákom ho hlavná aktérka požiadala, aby v parlamente zastupoval aj záujmy Slovákov tohto regiónu. Autorke novej publikácie prišiel zagratulovať o. i. aj jeden z jej bývalých spolužiakov, pritom z početných partnerov v rozhovoroch boli mnohí jej bývalí žiaci, veď ako učiteľka, neskôr riaditeľka miestnej základnej školy, vychovala rad generácií v meste. Z nich podaktorí merali cestu do Malého Kereša pri tejto slávnostnej príležitosti zo vzdialenejších oblastí Maďarska, kde budujú svoju úspešnú kariéru. Dokonca jedna „žiačka“ sa z malej školy na Za hore dostala až do sídla Svetovej banky v USA a priletela priamo z Washingtonu.

Jednotlivé dialógy spestrili rôzne kultúrne pásma. Vystúpil spomínaný Slovenský národnostný spevácky zbor, ako aj folklórna skupina Ženičky z Öregcsertő, ľudoví tanečníci zo Strednej školy Wattayho a Ondrej Szedmák zahral na tárogató. Dojímavé boli recitácie básní A. Petőfiho a to nielen v maďarčine, ale – čuduj sa svete! – aj v čínštine. Zuzana Gmoserová totiž kedysi mala čínskeho žiaka, ktorého podporovala a vytvorila si dobré vzťahy aj s Veľvyslanectvom Číny v Maďarsku, odtiaľto sa datuje záujem niekoľkých čínskych rodín o tvorbu slávneho básnika. V kultúrnom programe sa zaangažovali aj rodinní príslušníci oslávenkyne. Malokerešská mestská dychovka pod taktovkou jej syna Štefana zahrala jednu z jej obľúbených skladieb od D. D. Šostakoviča. Ďalší syn, Juraj, bol prítomný aj ako vedúci skupiny mažoretiek, ktoré predviedli pestrý program. Tiež obľúbenou piesňou ju prekvapil vnuk, viceprimátor mesta Štefan Gmoser ml.

Pred gratuláciami a pohostením v Ňaničkinej kuchyni – ďalšej to iniciatíve autorky novej knihy – na poslednú otázku moderátora, čo by odkázala Zuzka mladším generáciám zaznela jej odpoveď: „Buďte si vedomí svojich koreňov a narastú vám krídla, na ktorých zaletíte, kam sa vám zachce.“

(CsL)

Foto: autor