Pedagóg, publicista, literát Michal Hrivnák sa narodil 2. októbra 1936 v Slovenskom Komlóši. Po maturite na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe absolvoval odbor slovenčina a maďarčina na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne, odbor dejepis externe na Vysokej škole v Níreďháze a – takisto externe – získal diplom stredoškolského učiteľa slovenčiny na ELTE.

Pedagogickú prácu začal v Novom Meste pod Šiatrom, kde bol aj riaditeľom žiackeho domova. V roku 1971 sa stal pracovníkom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (DZSM). Zameral sa na oživenie a organizovanie literárneho života Slovákov v Maďarsku.

Bol iniciátorom a redaktorom prvej antológie pôvodných diel tunajších literátov Výhonky, ako aj iniciátorom založenia Literárnej sekcie DZSM. Pre náš týždenník sa v roku 2012 vyjadril nasledovne: „Ja som písaval už dávnejšie, ako sa hovorí „do fioka“ a kamarátil som sa s Alexandrom Kormošom, ktorý mi často ukazoval svoje básne. Na začiatku 70. rokov sa očakávalo od Zväzu akési prebudenie, ktoré bolo žiadúce aj zo strany Slovákov. Organizovali sme napríklad literárne večierky a stretnutia s čitateľmi, ale zväčša pre takých literátov, ktorí mali iba pôvod slovenský, ale písali po maďarsky. Raz som sa rozhodol, že na jeden takýto večierok zavolám aj Šaňa (Kormoša – pozn. red.) a potom som organizoval aj pre neho stretnutia s čitateľmi, lebo bol jediným básnikom, ktorý publikoval svoje slovenské básne. Priznám sa, tieto večierky ma povzbudili a tak som inicioval vypísanie literárnej súťaže k 25. výročiu založenia Zväzu. Do súťaže sa zapojili piati slovenskí autori z Maďarska, medzi nimi aj ja. Naše práce – prózu a poéziu – uverejnili aj na stránkach jediného týždenníka Slovákov v Maďarsku a rozhodli sme sa, že zostavíme prvý zborník.“ V roku 1977 sa Michal Hrivnák stal redaktorom Ľudových novín, v rokoch 1991 – 1992 bol povereným zástupcom šéfredaktora a pracoval v redakcii až do odchodu do dôchodku v roku 1993.

Za jeho pôsobenia v Združení slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku sa začali rozvíjať zahraničné kontakty našich literátov, ako aj integrácia výtvarníkov do tejto organizácie. Bol medzi prvými zakladateľmi národnostných samospráv, ako predseda Kultúrneho výboru Slovenskej samosprávy Budapešti jedným zo zakladateľov časopisu Budapeštiansky Slovák. Od jej založenia do roku 2025 bol predsedom Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti.

Ústredným námetom jeho tvorby sú spoločenské neduhy, ako zneužívanie moci, karierizmus, chamtivosť a pod. Okrem poviedok píše aj poéziu. Významne prispel k obrode literárneho života slovenskej národnosti v Maďarsku ako iniciátor a redaktor priekopníckej antológie Výhonky v roku 1978. V roku 1991 bol hlavným organizátorom prvej konferencie slovenských spisovateľov žijúcich mimo Slovenska, ktorá sa konala v Budapešti.

Po antológiách Výhonky (1978) a Pramene (1981), kde publikoval spolu s ďalšími slovenskými prozaikmi žijúcimi v Maďarsku, sa v 80. rokoch predstavil samostatnými zbierkami próz V prúde času (1981), Tulipány (1986) a Nadišiel čas (1988). Vydal spomienkovú prácu László Sziklay – skutočnosť a legenda (2000).

Je redaktorom zborníka Achim L. András az idő mérlegén – Ondrej Achim L. na vážkach času (Budapest 2003), neskôr sa stal jedným z hlavných organizátorov osláv centenária úmrtia tohto čabianskeho agrárneho politika.

Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a bol podpredsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov v zahraničí. Jeho rodné mesto mu udelilo vyznamenanie Strieborný stupeň Pro urbe Slovenský Komlóš, v roku 2006 dostal vyznamenanie Za našu národnosť na Dni Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši. V roku 2023 uznali jeho prácu vyznamenaním Za budapeštianskych Slovákov. Vtedy v rozhovore pre náš týždenník hovoril o tom, čo znamená byť Slovákom v hlavnom meste takto: „Predovšetkým musí byť človek vytrvalý a obetavý a musí byť oddaný svojej národnosti. Nie je jednoduché pracovať v tomto prostredí ako príslušník národnosti, hlavne nie v Budapešti, v najväčšom maďarskom meste.“

V roku 2024 vydal Patrik Šenkár monografickú štúdiu s názvom Prozaik Michal Hrivnák.