„Intuitívne cítime, že cieľom života je šťastie. Zrejme z tohto predpokladu vychádzal aj jeden mysliteľ, keď napísal: Je lepšie nenarodiť sa, než trpieť...“ – touto myšlienkou začal svoju kázeň o tom, aký tvrdý boj je vlastne život, vdp. Attila Kónya 4. februára na slovenskej svätej omši v Budapešti.

Katolíci z hlavného mesta sa tradične schádzajú každú prvú nedeľu v mesiaci v Kostole sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha v VIII. obvode. Nebolo to inak ani vo februári, len v porovnaní s predošlými omšami, táto bola tichá, ako to uviedol pán farár na začiatku, lebo, bohužiaľ, z finančných dôvodov odteraz budú omše bez kantora.

A. Kónya sa v kázni sústredil na ťažko chorých a nabádal veriacich k tomu, aby nikdy, ani v ťažkých chvíľach nestratili vieru a vytrvalosť. „Máme si uvedomovať, že všetky tresty, ktoré ukladá Boh na človeka v tomto živote, sú liečivé. Podobajú sa ohňu, ktorý kedysi používali lekári na liečenie rán. Keď ideme k lekárovi, ďakujeme mu aj vtedy, keď na liečbu našej choroby použije bolestivú procedúru. O čo viac by sme mali byť vďační nebeskému lekárovi, veď On nás lieči z oveľa závažnejšej a pre našu spásu oveľa nebezpečnejšej choroby. Utrpenie samo osebe je považované za trest za hriechy. Avšak v spojení s Kristom a jeho utrpením sa aj naše utrpenie stáva očistnou a obrodzujúcou životnou silou,“ povedal A. Kónya a na potvrdenie týchto slov porozprával jednoduchý príbeh o chlapcovi, o jeho pestúnke a mame. Chlapca boleli nohy. Pestúnka v jeho topánkach našla kamienky, ktoré chcela vyhodiť, aby mu nespôsobovali bolesť, avšak matka ju poprosila, aby ich tam nechala. „Matka potom prešla na druhú stranu izby, otočila sa, kľakla si na zem, roztvorila náručie a s láskavým úsmevom povzbudzujúco volala na svoje dieťa: „Ty ma máš predsa tak veľmi rád. Poď do môjho náručia bez plaču aj s kamienkom v topánke!” Chlapec prešiel cez izbu bez plakania a keď sa zastavil pri matke, tá mu pošepkala: „Vždy to musíš robiť tak ako teraz. Choď svojou cestou bez ohľadu na prekážky a bolesti, ktoré budú v tvojom živote vždy prítomné. Pamätaj na slová svojej mamy: Do nebeského kráľovstva nepríde človek bez kamienka v topánke!“

Prvý kamienok – hoci len drobný ako piesok – pocítili veriaci vo svojich topánkach hneď po tom, ako vykročili z kostola: fara bola zatvorená a nikomu sa nepodarilo dvere otvoriť. Nerobili si z toho veľké starosti, kým prišla pomocná ruka, prelistovali si Náš kalendár na rok 2018 a hľadali v ňom známe tváre. Agapé sa tentoraz konalo bez prítomnosti predsedu organizátorskej Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimíra Kápolnaiho, jeho úlohy sa túto nedeľu ujal A. Kónya.

(kan)

Foto: autorka