Takto sa začína neoficiálna hymna západoslovenského mesta Myjava.

O tom, že je skutočne pekná, sa presvedčili členky Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti, ktoré poznajú mesto vďaka chýrnemu súboru Kopaničiar, ktorý pred štyrmi rokmi pozvali prezentovať slovenský folklór do hlavného mesta Maďarska. Koncom mája sa tam zastavili pri svojich potulkách po západnom Slovensku.

Zaparkovali sme na námestí za kostolom a pohľad na hodiny neveštil nič sľubné. Ktorý nadšenec vysedáva v piatok večer po siedmej na pracovisku? S malou nádejou v duši som sa vybrala k bráne kostola a čuduj sa svete – bola otvorená dokorán, zvedavcov z ulice mala zastaviť stolička uprostred. Otvorené boli aj dvere na fare. Tu určite nájdem niekoho, koho uprosím, aby sme si mohli pozrieť kostol, – pomyslela som si.

Nemusela som prosiť. V kancelárii sedela pani farárka Monika Černeková s dvomi dievčatami. Na otázku, či si môžeme pozrieť kostol, so širokým úsmevom odvetila: „Samozrejme, odložte stoličku a choďte dnu. Je tam len preto, lebo vetráme po upratovaní. Hneď skončím s prácou a prídem za vami.“

Urobila som zopár krokov, keď zo susedných dverí vyšla pani farárka Jaroslava Mišiaková, ktorá sa so mnou hneď pustila do reči. Odprevadila nás do kostola, kde sa k nám pridal aj jej manžel Samuel Ján Mišiak. Chystali sa na návštevu do vzdialenejšieho mesta, ale odchod na polhodinku odložili.

Predstavili nám kostol, jeho minulosť i súčasnosť zboru. Dozvedeli sme sa, že myjavskí evanjelici mali tri kostoly. Prvý na Starej Myjave vypálili kozáci, druhý postavili za superintendenta Daniela Krmana za 30 rokov a posvätili ho roku 1728. Počas prenasledovania reformácie v roku 1731 im ho odňali a dodnes patrí rímskokatolíckej cirkvi. Tretí – terajší – tolerančný chrám sv. Trojice postavili za poldruha roka a vysvätili 8. 11. 1785 za farára Juraja Jozeffyho. Vežu mohli postaviť až o 71 rokov neskôr, za farára Pavla Hajnóczyho. Je vysoká 66 metrov.

Manželia Mišiakovci nás zaviedli za oltár, kde je zriadená Krmanova sieň s bustou evanjelického kňaza, literáta a jazykovedca, superintendenta Daniela Krmana ml. v nadživotnej veľkosti na podstavci s epitafom, ktorý si napísal sám Krman a z väzenia pod Bratislavským hradom ho preniesol Matej Bel.

Zborový farár Samuel Mišiak ako uznávaný krmanológ nám veľmi pútavo rozprával o tejto významnej osobnosti. D. Krman ml. bol spoluautorom prekladu Biblie, prívržencom Františka Rákócziho II. a vyslancom ružomberskej synody k švédskemu kráľovi Karolovi XII. počas jeho vojnového ťaženia v Rusku. Ako farár pôsobil na Myjave v rokoch 1690 – 1729. Bol prenasledovaný pre svoju vieru a v roku 1729 ho na príkaz kráľa Karola VI. uväznili na Bratislavskom hrade, kde v roku 1740 zomrel.

Evanjelická cirkevná obec v Myjave má teda hlboké a pevné korene.

Nádejná je aj jej súčasnosť. Podľa sčítania ľudu v roku 2011 žilo v meste 5 231 evanjelikov, čo je 42,4 % z celkového počtu obyvateľov.

Manželia Mišiakovci si zaspomínali na časy v mnohonárodnej spoločnosti svojich kolegov a budúcich kolegov, na vtipné slovné prešmyčky, ktoré odzneli v Božích chrámoch, ale i na stretnutia v Maďarsku, kde majú veľa priateľov. Zvlášť nechali pozdraviť sestru farárku Hildu Gulácsiovú Fabuľovú z Budapešti a zborového farára v Slovenskom Komlóši Atilu Spišáka. Pani farárka Černeková nám pri lúčení darovala časopis ich zboru Dedičstvo Krmanovo a odznaky k 500. výročiu reformácie. Z kostola sme odchádzali s presvedčením, že tu majú dokorán otvorené nielen dvere, ale aj srdcia.

V. Zsákaiová Držíková

Foto: Ľ. Fallerová