V Bratislave sa v dňoch 6. a 7. septembra na pozvanie predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského uskutočnilo stretnutie biskupov a predstaviteľov biskupských konferencií strednej a východnej Európy.

Nadväzovalo na tri podobné akcie z minulosti, dve sa konali v Bratislave a jedna v Budapešti. Na slávnostnom otvorení rokovania sa zúčastnil aj predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Zástupcovia episkopátov Bosny a Hercegoviny, Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska, Ukrajiny, Medzinárodnej konferencie sv. Cyrila a Metoda, spolu s poprednými predstaviteľmi Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) a apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Giacomom Guidom Ottonellom v rámci dvojdňového rokovania slávili svätú omšu v Katedrále svätého Martina. Hlavným celebrantom bol predseda CCEE kardinál Angelo Bagnasco.

Program pracovného stretnutia sa skladal zo štyroch blokov. Na začiatku každého z nich odznela vstupná prednáška, po ktorej nasledovala moderovaná diskusia. Výsledky rokovania zhrnuli účastníci v záverečnom komuniké, z ktorého vyberáme:

Krajiny strednej a východnej Európy sú negatívne zasiahnuté odchodom mladých ľudí do zahraničia. Nemožno si nevšimnúť, že hlavný dôvod tohto javu spočíva v tom, že tieto krajiny, napriek spojeniu so západným svetom, v priebehu ostatných 30 rokov neboli integrované ako rovnocenní partneri – a rozdiely v priemerných zárobkoch medzi krajinami európskeho západu a stredo-východu zostávajú enormné. Bude preto nevyhnutné nájsť iný spôsob integrácie týchto krajín do západného sveta: taký spôsob, ktorý lepšie zabezpečí rovnakú dôstojnosť daných krajín a ich obyvateľov.

Biskupi sa obracajú aj na vlády svojich krajín so žiadosťou, aby venovali väčšiu pozornosť reforme vzdelávania, ako aj mladým, ktorí neraz opúšťajú vlasť kvôli slabším sociálnym podmienkam a hľadajú prácu v zahraničí, kde môžu nájsť lepšie sociálne istoty pre manželstvo a rodinu. Biskupi majú nádej, že aj blížiaca sa Synoda biskupov o mládeži a pastorácii povolaní prinesie mnoho užitočných impulzov pre život Cirkvi.

Spoločnosť, v ktorej mnohí podliehajú konzumizmu, čoraz viac čelí riziku, že sa zachová nespravodlivo voči tým, ktorí sa – v duchu súčasnej mentality – zdajú byť zbytoční, pretože nedokážu zvyšovať produkciu. Spoločnosť sa nemôže zrieknuť vlastných členov len preto, že nie sú schopní podať výkon. Biskupi apelujú na verejných predstaviteľov, aby zabezpečili adekvátne podmienky na poskytnutie dôstojnej starostlivosti o chorých, starých a tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Treba urobiť všetko preto, aby títo ľudia mohli žiť dôstojný život a napriek obmedzeniam boli spoločnosťou vnímaní ako jej rovnocenní členovia. Na zlepšenie všetkých týchto okolností je však nevyhnutné, aby sa v ekonomických vzťahoch západného sveta ku krajinám strednej a východnej Európy pristupovalo rovnocenne.

Európa sa radikálne zmenila po páde železnej opony. Znovu nadobudnutá sloboda národov strednej a východnej Európy je dôvodom na radosť. Zároveň si však biskupi uvedomujú, že mnohí obyvatelia ich krajín cítia veľkú neistotu. Migračná kríza ukázala, že nie je ľahké prekonať mentálne a kultúrne rozdiely, ktoré existujú medzi Východom a Západom. Biskupi sú si ale vedomí nevyhnutnosti spolupráce. Nie je možné zostať nevšímavými voči osobám, ktoré sa – pri hľadaní lepšej budúcnosti pre seba a svoje rodiny – ocitli v ohrození života alebo trpia hladom či biedou. Treba urobiť všetko pre pomoc krajinám, z ktorých pochádzajú – na vyriešenie tých problémov, ktoré vyvolávajú migráciu.

Biskupi sú tiež znepokojení šírením ideológie gender, ukrytej okrem iného v známom Istanbulskom dohovore. Treba urobiť všetko, aby sa Európa vrátila k svojim prirodzeným a kresťanských koreňom. Jej inštitúcie, vrátane súdov, by mali rešpektovať autonómiu krajín strednej a východnej Európy v kultúrnej a etickej oblasti. Znepokojenie vyvolávajú najmä nadnárodné rozhodnutia, ktoré nanucujú, často nepriamym spôsobom, riešenia v protiklade s ústavami a kultúrami jednotlivých krajín – čím prehlbujú rozdelenie a pôsobia proti integrácii. Biskupi žiadajú predstaviteľov vlád, aby odmietli ratifikovanie Istanbulského dohovoru, alebo aby stiahli svoj podpis.

Katolícka cirkev chce prispievať k európskej integrácii a zmierňovať spoločenské napätie. Pripomínajúc si slová pápeža Františka, že „Boh je vzdialený zlu, ale blízky tým, ktorí trpia”, biskupi sa modlia za každého, kto sa ocitol v ťažkostiach a chcú neustále pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú, – stojí v komuniké účastníkov bratislavského stretnutia biskupov strednej a východnej Európy.

Podľa TK KBS sprac. vzs

Foto: TK KBS