Rozhorela sa prvá svieca na adventnom venci

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti prvú adventnú nedeľu uskutočnili v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha Vianočný koncert spojený so svätou omšou, ktorú slúžil farár Attila Kónya. Dôstojný otec ju venoval slovenským rodinám v Maďarsku. Zo svätého písma čítala Ildika Klauszová Fúziková.

Pán farár vo svojej kázni spomenul správne využitie adventného obdobia a apeloval na slová proroka Izaiáša a Jána Krstiteľa o „hlase“ majúcom význam v každom čase až do druhého príchodu Božieho Syna. Tieto výzvy možno vnímať v živote kresťana v štyroch oblastiach. Na prvú upozorňujú slová „Každá dolina sa vyplní“ (Lk 3,5), „Človek si musí uvedomiť, že Boh mu určil cieľ a zmysel života. Od narodenia až po smrť prechádza akoby dolinou, ktorú má vyplniť svojím životom tak, aby sa to zhodovalo s vôľou Božou. Má to byť život viery, nádeje a lásky. Život človeka má hovoriť, že žije s Bohom a v Bohu. Predstavme si chorého človeka. Má perfektnú starostlivosť, ale v jeho očiach chýba iskra života. On sa usmeje, ale aký je to úsmev,“ poznamenal duchovný otec a dodal, že človek, ktorý nežije s Bohom, nemá v srdci pravý pokoj. Učenie Krista dáva svetlo, chuť, silu a zmysel života. Spomínané údolie má byť pokáním a ľútosťou nad spáchanými hriechmi, túžbou po večnom živote s Bohom.

Druhú oblasť pripomínajú slová „Každý kopec a vrch sa zníži“ (Lk 3,5). Otec Attila túto výpoveď vysvetlil tak, že na ceste k Bohu sa všetci stretneme s ľuďmi, vecami a prežijeme udalosti, ktoré nám zakryjú Pána Všemohúceho. „Môžeme si to spôsobiť aj sami svojím ja. Pýcha sa postará o to, aby sa vypínala a neuznala autoritu Boha, alebo sťažila kontakt s ním. Na Boha musíme vždy vidieť. Všetko sa musí znížiť, aj vrchy pýchy, kopce chýb a slabostí,“ povedal.

Tretiu oblasť výziev adventných prorokov dôstojný otec vyjadril slovami: „Čo je krivé, bude priame“ (Lk 3,5). Hriech prirovnal k zákrute, ktorá cestu života robí obťažnejšou a kresťana vzďaľuje od Boha. Preto je potrebné, najmä v tomto období, zrieknuť sa hriechu a vtedy sa naplnia slová z Evanjelia podľa Lukáša.

Posledná výzva znela: „Čo je hrboľaté, bude cestou hladkou“ (Lk 3,5). „Každý náš hriech, nevernosť, zanedbanie dobra, chyba a omyl sa vpíšu do nášho života. Čas ukáže na našom správaní a charaktere všetko zlo skryté i verejné. Pod vplyvom hriechu sa človek vo svojom správaní stáva tvrdším,“ dodal pán farár a vyzval veriacich, aby Bohu opätovali lásku.

Svoju kázeň ukončil príbehom z knihy Johna Powella o hriešnej žene, ktorá chcela spáchať samovraždu. Počas prechádzky pri mori, v ktorom sa chcela utopiť, počula hlas. Ten jej kázal otočiť sa a pozorovať zmývanie jej stôp vodou. „Tak ako voda mora ničí tvoje stopy v piesku, tak moja láska a milosrdenstvo zmývajú celú tvoju hriešnu minulosť. Chcem, aby si milovala, a nie aby si umrela,“ prihovoril sa jej Boh a týmto sa začali zmeny v jej živote.

Svätú omšu sprestrili prekrásne sakrálne piesne v podaní Speváckeho zboru Ozvena pod taktovkou laureáta Rytierskeho rádu maďarskej kultúry Pétera Pálinkása. Jeho syn László zaspieval sólo, na syntetizátore hral János Bacsi.

Po omši sa veriaci spoločne modlili a zhovárali na agapé, kde odznelo, že slovenské omše v Budapešti už 20 rokov organizuje Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti na čele s Kazimírom Kápolnaim, prvú adventnú podporila Slovenská samospráva v Zugló.

AR

Foto: autor

NEMZ-CISZ-18-0072