V prvú septembrovú nedeľu sa zišli slovenskí katolícki veriaci v Kostole svätého Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha v VIII. obvode Budapešti, aby si vypočuli Božie slovo v slovenskom jazyku.

Omšu slúžil dôstojný pán Attila Kónya, miništrovala Elena Bikszádiová. Zo svätého písma čítala Ildika Klauszová Fúziková. Z organu zašlých čias vyludzoval dojímavé, čisté tóny kantor, organista Imrich Sárköziz Vlčian neďaleko Šale.

Pred úvodnou modlitbou odporúčal dôstojný pán A. Kónya prosiť Milostivého o pomoc pre všetkých školákov, modliť sa aj za všetkých učiteľov, ktorí nesú zodpovednosť za odovzdávanie vedomostí školopovinným deťom a študentom. Zdôraznil, že v modlitbách si pripomenú aj zosnulých starých rodičov. V kázni sa dušpastier slovenských katolíkov hlavného mesta zamýšľal nad rozličnými mravmi a zvykmi rôznych krajov. „Iný kraj, iný mrav,“ riekol pán farár. „Tento výrok potvrdia najmä tí, ktorí precestovali kus sveta a zistili, že všade platia iné spoločenské pravidlá, iná etiketa. Napríklad v Nemecku sa nepatrí na návštevu meškať, kým v krajinách Latinskej Ameriky sa nepatrí prísť načas. Tam očakávajú, že hosť príde neskôr. U Kórejčanov sa zas nemá jesť skôr, než začne jesť najstarší spolustolovník. V Indonézii musia ženy počkať, až kým sa muži nenajedia. V arabských krajinách je vrcholnou neslušnosťou nič nezjesť z pripraveného jedla. Takto by sme mohli porovnávať krajinu za krajinou.“ Na prvú septembrovú nedeľu pripravil otec Attila Ježišovu etiketu. „Ježiš radí nesadať si na prvé miesto, aby sme s hanbou nemuseli ustúpiť vzácnejšiemu hosťovi. Navrhuje posledné miesto, z ktorého sa dá postúpiť vyššie. Odporúča tiež získať si za stolovanie blahoslavenstvo, Božie požehnanie. Získať ho môžeme tým, že k stolu pozveme takých, ktorí sa nemajú čím odplatiť.“ Otec Attila dodal, že na svadbách síce riešia problém usadenia svadobných hostí rozmiestnením menoviek. „Ale Ježišovi nešlo iba o stoličky pri stole, skôr o životný postoj vyjadrený skromnosťou a pokorou. Ak nechceme byť pred všetkými ponížení, nemali by nám tieto cnosti chýbať. Kňaz a spisovateľ Alessandro Prozanto radí skromnosť k cnostiam, ktorým hrozí zánik, pričom učí človeka dôležitejšej veci: poznať vo všetkom zdravú mieru a hranicu. V živote sa dá totiž všeličo prehnať a môže nás chytať vírus sebazviditeľňovania, bezchybného zovňajšku a túžby po častom potlesku. Skromnosť je blízka pokore a tá zasa učí myslieť menej na seba a netrápiť sa postojom druhých... Okrem posledných miest by sme mali v živote najviac zápasiť o prázdne vrecká chudákov, vyhasnuté oči slepých a trpiace telá invalidov. V nich je ukrytá pravá Božia odmena,“ uviedol na záver svojej kázne otec Attila.

Po septembrovej slovenskej omši sa konalo na fare agapé, kde mali veriaci možnosť porozprávať sa pri občerstvení. Členka Slovenskej samosprávy XX. obvodu Budapešti Mária Benczeová, účastníčka tradičných pútí slovenských katolíckych veriacich na významné duchovné miesta na Slovensku, organizovaných Náboženským a sociálnym výborom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, sa podelila s prítomnými o informácie z týchto ciest. Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai vyjadril nádej, že teraz už viac ako 20-ročná tradícia organizovania slovenských omší v hlavnom meste bude pokračovať aj po voľbách do národnostných zastupiteľských zborov.

etr-

Foto: autorka