V daždivú júlovú nedeľu sa v kaplnke Slovenského evanjelického zboru a. v. v Budapešti zišla hŕstka veriacich, aby si z úst farárky Hildy Gulácsiovej Fabuľovej vypočula Božie slovo. Sestra farárka sa nám veľmi potešila. Žiaľ, pre chorobu nebola prítomná kantorka, spevom ju nahradili členky Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Služby Božie sa začali modlitbou k Pánu Bohu, žiadajúcou o pomoc a zmilovanie, ktorú sme odriekali spoločne. Jej podstata spočívala v tom, že Hospodin je silou svojmu ľudu a záchrannou pevnosťou.

Ako uviedla sestra farárka, žijeme v uponáhľanom svete, ale nedeľa je dňom, kedy by sme sa mali trochu zastaviť, odpočinúť si, čo chcel aj Boh. Ona si ešte pamätá, ako starí rodičia na dedine všetko pripravili tak, aby nedeľa patrila viere, kostolu a odpočinku.

H. Gulácsiová Fabuľová v kázni vychádzala z 5. kapitoly Knihy o skutkoch apoštolov: A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša a nikto z toho, čo má, nič nepokladá za svoje, ale všetko im bolo spoločné... Zdôraznila, že dôležité je to, čo máme v našich srdciach a v našich dušiach. Podľa nej sa musíme vrátiť k tomu, aby sme opäť cítili ako bratia a sestry, vrátiť sa k prameňom, ako to hlásal Luther. Prameňom všetkej milosti a lásky je pán Ježiš Kristus, ktorý trpel na golgotskom kríži, ale vstal z mŕtvych. Aj my musíme vstať z mŕtvych, povedala sestra farárka. Náš Pán nás chce prebudiť a povzbudiť, aby sme sa vzchopili, aby sme uvideli, že on má s nami svoj plán. Určite aj s ťažkosťami, biedami, skúškami, aj s koronavírusom chce dosiahnuť, aby sme sa prebudili, obrátili, vrátili sa k nemu celým srdcom a celou dušou. Aj dnes je základom spoločnej solidarity, spolupatričnosti silná viera, dôvera a láska. Dôraz treba teda klásť nie na to, čo nás rozdeľuje, ale na to, čo nás spája: Sú to naše spoločné veci, naša bohatá minulosť, naše tradície, náš jazyk, bohaté dedičstvo, ktoré sme zdedili od našich predkov. Musíme mať pevnú vieru, dôveru a nádej, akú mali naši predkovia, že aj dnes sa môžu stať zázraky. Aj založenie prvého cirkevného zboru v Jeruzaleme bol zázrak. Náš cirkevný slovenský zbor mal tu, pri svojom založení, niekoľko tisíc členov. Musíme sa s vierou a dôverou obrátiť k Pánovi s prosbou, aby sme opäť prežili zázrak, ako naši predkovia. Náš Pán chce, aby sme sa stali živými kresťanmi, živými cirkevnými zbormi s jedným srdcom a jednou dušou, konštatovala.

V poslednej časti kázne sa pani farárka pomodlila za zosnulú Máriu Galántaiovú z Veľkej Tarče, aktívnu členku cirkevného zboru i našich slovenských organizácií.

Na záver služieb Božích odzneli oznamy o uplynulých a nasledujúcich programoch a požehnanie nás všetkých.

Ľubomíra Fallerová

Foto: autorka