Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Mk 1, 7-11)

O sviatku Krstu Krista Pána by sme mohli povedať, že je zjavením. Zjavením v tom zmysle, že nám bolo zjavené božstvo Ježiša Krista, a to nie obyčajným, ale slávnostným spôsobom – priamym zásahom z neba. Otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“.

To hovorí sám Boh. Celá Najsvätejšia Trojica sa zúčastňuje na tomto veľkom zjavení na brehu Jordánu. A ešte je tu niekto. Ján. Ktorý je toho svedkom. Človek, Ján, je svedkom niečoho, čo dovtedy nikomu z ľudí nebolo zjavené. Preto tie slová Ježiša Krista o Jánovi: „Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“ (Mt 11,11). Pretože Ján bol prvý z ľudí, ktorému Boh zjavil seba samého v plnosti. V tajomstve Najsvätejšej Trojice. Ako Otec – v podobe hlasu, ktorý zaznieva z neba. Ako Syn – ktorý stojí pred ním a ktorý žiada o krst. A zároveň ako tretia božská osoba – Duch Svätý, ktorý zostupuje na Ježiša Krista v telesnej podobe holubice.

Niečo podobné sa už raz udialo. Ján už bol raz svedkom prítomnosti Boha v plnosti Trojice, aj keď si to možno nepamätal. A to vtedy, keď Mária prichádza navštíviť Alžbetu, keď sú obe v požehnanom stave. Po vstupe Márie do Zachariášovho domu a potom, ako pozdraví svoju príbuznú Alžbetu, nám túto udalosť opisuje evanjelista Lukáš týmito slovami: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.“ (Lk 1, 41-44). Už pri tomto stretnutí dvoch žien, vyvolených Bohom, sa stretáva Ján s Ježišom Kristom. Aj on dáva najavo stretnutie s Ježišom práve cez Alžbetine slová – radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.

Keď Ježiš prichádza ako dieťa na tento svet, z neba zaznieva anjelský hlas, zvestujúci ľudstvu Boží pokoj. Pokoj všetkým tým, v ktorých má Boh zaľúbenie.

Keď Ježiš vstupuje do verejného života, keď začína svoje verejné účinkovanie, pri krste v Jordáne sa znovu otvárajú nebesia, Boží Duch pokoja zostupuje a z neba zaznieva hlas – toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. V Ježišovi prišlo na túto zem Božie objatie, Božie zaľúbenie. A v ňom môže každý nájsť pravý a večný pokoj. Niečo podobné, ak nie to isté povie neskôr sám Kristus vo svojich slovách – poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Najlepším odpočinkom pre každú ľudskú dušu je iste to, keď nájde odpočinutie v Božom náručí a v Božom objatí.

Ježišov krst je akoby úradné uvedenie do jeho spasiteľského poslania. Otec a Duch Svätý dávajú záruku, že Ježiš je skutočne Boží Syn a predstavujú ho verejne celému svetu, aby svet dokázal prijať Ježišovo posolstvo. Takto sa dejiny spásy človeka a celého ľudského pokolenia uskutočňujú v Ježišovi Kristovi pôsobením celej Najsvätejšej Trojice.

Ježiš bol teda naplnený a pomazaný Duchom Svätým. Takisto sa aj jeho pozemský život začal pôsobením Ducha Svätého. To je vyjadrené v slovách anjela, ktorý hovorí Márii: Duch Svätý zostúpi z neba a moc Najvyššieho ťa zatôni. Duch Svätý sa naplno zmocnil Ježiša a viedol ho pri plnení jeho poslania.

To isté sa deje aj s nami. Krstom sa rodíme pre nový život v Kristovi pôsobením Ducha Svätého, ktorý nás robí Božími synmi a dcérami. Aj nad každým z nás zaznieva pri našom krste ten istý hlas – toto je môj milovaný syn, toto je moja milovaná dcéra. Aj my sme vo chvíli krstu človeka takými istými svedkami, ako bol aj Ján alebo Peter. Svedkami zjavenia Boha v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Otec prijíma svoje dieťa vďaka Ježišovi Kristovi a dieťa napĺňa Boží Duch. A ten istý Duch nám odovzdáva sedem darov pri sviatosti birmovania, aby nás posilňoval v našej viere a urobil z nás pravých Kristových svedkov. Celý náš život sa vlastne rozvíja pod vplyvom Božieho Ducha, pod vplyvom Ducha Svätého.

Ak sa skutočne nechávame viesť vo svojom živote pod vplyvom Ducha Svätého, tak potom dokážeme priniesť to najkrajšie ovocie – ako nám o tom napísal apoštol Pavol v Liste Galaťanom: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ (Gal 5,22).

Podľa toho, koľko takéhoto ovocia dokážem prinášať vo svojom živote, toľko mám v sebe aj Božieho Ducha. Ostatné vo mne nie je Boží Duch, ale duch tohto sveta, alebo, nedajbože, zlý duch.

Stanislav Brtoš