Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. (Jn 1, 35-39)

Po všetkých vianočných udalostiach a sviatkoch dnešná nedeľa je tou, ktorou začíname akoby bežný cezročný život. Ale nikto z nás nemôže povedať, že v tomto bežnom cezročnom období by sme mali zabúdať na prítomnosť Boha v našom živote, na náš náboženský život, na naše náboženské presvedčenie, na živú vieru a na neustály duchovný rast. My potrebujeme neustále hľadať, objavovať a nachádzať pravý zmysel svojho života – a ten je v Bohu a v Ježišovi Kristovi.

Niečo podobné nám predstavuje evanjelium dnešnej nedele. Dvaja učeníci hľadali a našli svojho majstra, učiteľa, ktorým bol pre nich Ján Krstiteľ. Boli – ak to môžeme tak povedať – v jeho škole. A Ján – ako správny učiteľ – im predstavuje ešte slávnejšieho, vznešenejšieho, hodnotnejšieho učiteľa ako je on sám – Ježiša Krista.

Jánovi učeníci sa púšťajú do rozhovoru s Pánom Ježišom. V tom krátkom dialógu, ktorý medzi sebou vedú, ktoré nám predstavuje a zachytáva evanjelium, je vyjadrené veľké bohatstvo. Kladú otázku: Učiteľ, kde bývaš? V ich otázke je vyjadrená túžba človeka po poznaní dozvedieť sa pravdu. Každý z nás hľadá a túži poznávať.

Ježišova odpoveď má svoju platnosť v každom čase, v každej dobe, pre každého človeka. Tak pre túto dvojicu apoštolov, pre iných apoštolov, aj pre nás. Poďte a uvidíte.

Správny postoj – človek sa pýta Krista a on mu dáva odpoveď. Aj my, ak sa v pravdivosti a úprimnosti budeme so svojimi otázkami obracať a pýtať toho, kto je kompetentný odpovedať, na Krista, on nám dá tú správnu odpoveď.

Ak chcem aj ja poznať viac Ježiša Krista – musím aj ja reagovať na tieto dve jeho slová, ktoré odpovedal dvom zo svojich prvých apoštolov: Poďte a uvidíte. Nemožno totiž poznať a vidieť bez toho, aby sme najprv nešli za ním. Vydať sa jeho cestou a nasledovať ho.

Pozrime sa konkrétne napr. na trojicu mužov, kráľov z Východu. Aj oni vo svojej túžbe poznávať a hľadať sa vybrali – sprevádzaní znamením hviezdy – za Ježišom Kristom. A skutočne uvideli – novonarodeného kráľa, ktorý prišiel od Boha na tento svet. Uvideli svetlo svetla, spásu národov.

Podobne Mária svojím áno, ktoré dala Bohu, sa vybrala na svojej životnej ceste za Ježišom. Prijala Božie pozvanie – poď a uvidíš. A skutočne uvidela veľké veci, ktoré Boh konal i v jej živote, i v živote vtedajších ľudí a celého sveta.

Ak každá škola je o poznaní človeka, o vedomostiach, ktoré nám ponúka, ak nás škola pripravuje do života, aby sme v ňom obstáli, aj Ježišova škola je o poznaní – o poznaní Boha, ktorého nám Ježiš predstavil ako milujúceho Otca, o poznaní človeka, kto som – Božie dieťa, milovaný syn a dcéra, že aj moje meno je zapísané v knihe života. Že som pozvaný k životu v milosti, k životu nie podľa tela, ale podľa Ducha. Že som Božím chrámom, v ktorom chce prebývať sám Boh. Že som vykúpený Ježišom Kristom a pozvaný k spolupráci na Božom diele spásy. Bratom a sestrou Ježiša Krista. Nádobou, ktorú chce Boh napĺňať svojimi milosťami. Novým stvorením – povolaný nielen k tomuto pozemskému životu, ale povolaný a pozvaný k životu večnému. Do spoločenstva svätých, do domu Nebeského Otca, v ktorom je už teraz pre nás prichystaných veľa príbytkov. Že som pozvaný k spoločenstvu s Bohom, ktorého budeme vidieť na rozdiel od terajšieho stavu – z tváre do tváre, takého aký je, v plnosti jeho Lásky.

Ježiš nás pozýva do svojej školy, aby sme obstáli pred Bohom. Či sa neoplatí prijať Ježišovo pozvanie k nasledovaniu, aby sme mohli toto všetko poznať a uvidieť to, byť toho svedkami?

Samozrejme, vstúpiť do jeho školy je jedna vec. Ale obstáť v jeho škole – to je už oveľa ťažšie. Aj vtedy okrem dvoch učeníkov z dnešného evanjelia vstúpilo do jeho školy ešte veľa ďalších. Ale nie všetci dokázali vytrvať a obstáť. Keď vyučoval v kafarnaumskej synagóge, mnohí z jeho učeníkov povedali – tvrdá je to reč, kto to môže počúvať... Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.

Aj Judáš vstúpil do Ježišovej školy, ale nedokončil ju. Postavil sa proti samému učiteľovi v domnienke, že zvíťazí. Vieme, kto sa stal skutočným víťazom a kto prehral.

Ale keď sa Ježiš pýta svojich Dvanástich – Aj vy chcete odísť? Dostáva správnu odpoveď, keď odpovedá Šimon Peter za všetkých: – Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a poznali, že ty si Boží Svätý.

Tieto slová sú výsledkom formovania v Ježišovej škole. Uveriť Ježišovi Kristovi a poznať Ježiša Krista – ako to povedal Šimon Peter. My sme uverili a poznali, kto si. Boží Svätý.

Môžem ja o sebe prehlásiť, že som už naozaj poznal a uveril? Poznať Krista a uveriť v neho, to je nielen vec, ktorú počujem, ktorú mi povedali iní. Poznať Krista a uveriť v neho – to je predovšetkým osobná skúsenosť. Presne taká, akú mali apoštoli v Ježišovej škole. Amen.

Stanislav Brtoš