Ak chceme prísť bezpečne k cieľu nášho života, ak nechceme zblúdiť, potom musíme hľadieť na Máriu ako na žiarivý príklad všetkých čností, najlepšiu učiteľku nášho života.

Ako Kristus povedal: Nikto nepríde k Otcovi, iba skrze mňa, tak máme aj inú pravdu: Nikto nepríde k Synovi a nepozná jeho Srdce a jeho lásku, iba skrze Máriu.

Boh si mohol vyvoliť aj inú cestu, ako by jeho Syn mal prísť na tento svet. On však mal Božský, krásny plán: chcel poslať svojho Syna na svet po zlatom moste, po ktorom sa aj my najlepšie dostaneme na druhý breh, na breh večnosti, a tým zlatým mostom, touto prostrednicou medzi Bohom a nami má byť Mária. Nechcieť uznať túto pravdu by znamenalo opravovať Boží plán.

Sám Kristus sa nazýva cestou, veď o sebe povedal: – Ja som cesta, pravda a život. Ale bez Márie sa ťažko dostaneme na túto cestu. Bez nej by sme zablúdili. Bez nej by sme k Ježišov nešli priamou cestou, bez nej by sme si túto cestu neskrátili, ale predĺžili. Bez nej by sme nepoznali, koľko nebezpečných prekážok hrozí našej spáse. A kto by nám ich pomohol odstrániť?

Jediná cesta k Otcovi je teda Kristus. On je jediný vzor. Ale kto sa mu viac podobá ak nie Mária? Kto viac ako Mária môže o sebe povedať, že má zmýšľanie Kristovo? Mária je najdokonalejším Kristovým obrazom. Vykresleným, maľovaným samým Duchom Svätým. Duch Svätý veľmi dokonale a jemne vtlačil do jej duše všetky črty Kristovej duše. Preto môžeme právom povedať, že nasledovať Máriu znamená nasledovať Krista. Práve preto si ju volíme za vzor.

Ak teda milujeme Máriu, nie pre ňu samu, ale pre jej vzťah ku Kristovi, ktorého je matkou, tak ju nasledujeme nie pre ňu samu, ale pre Krista, ktorého je ona najvernejším obrazom.

Ak je Ježiš jediná cesta k Otcovi, tak Mária je najistejšia a najľahšia cesta k Ježišovi.

Ježiš vtelil v sebe vlastnosti Otcove. Mária zase vlastnosti Ježišove a tak nám umožnila nasledovať ich. Ježiš prišiel k nám skrze Máriu. Teda je správne, aby sme my k nemu prišli skrze ňu.

S Máriou je spojené aj naše vykúpenie. Lebo ona dala telesný život nášmu Vykupiteľovi. S Máriou je spojená i naša spása.

Stala sa našou Matkou na Kalvárii. Keď Ježiš umieral na kríži, jeho vrúcne milujúce Srdce nám pripravovalo najvzácnejší dar. Máriu, ktorú nám dal za Matku. Ježišove slová adresované Jánovi, ktorý vo chvíli pod krížom predstavoval celé ľudstvo: – Hľa, tvoja matka. To bolo posledné prianie umierajúceho Ježiša.

Mária objala kríž v najstrašnejšej chvíli, keď jej dušu prenikol meč bolesti, ako jej to predpovedal prorok Simeon v chráme, ochotne súhlasila s vôľou svojho Syna a prijala nás za svoje dietky.

V evanjeliu môžeme čítať aj tieto slová: – Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna za jeho spásu. Svätý Bonaventúra hovorí na adresu týchto slov: – Podobne môžeme povedať, že Mária natoľko milovala svet, že dala svojho jediného Syna, aby skrze neho mali všetci večný život.

Ona sa ustavične o nás stará. Stále nám vyprosuje milosti a urovnáva nám cestu k Bohu. A tak, ako na svadbe v Káne, aj u nás chce odstrániť všetku núdzu, všetky nedostatky, všetku biedu a prekážky na ceste k večnému šťastiu. Preto neprestáva prosiť a pripomínať Otcovi: – Nemajú zdravia, nemajú pokoja, nemajú sily, nemajú radosti. Otče, Synu, vyslyš ich a daj im, čo potrebujú.

Sv. Peter Forerský bol vynikajúcim spovedníkom. Medzi jeho kajúcnikmi bola aj dievčina, ktorá dlho viedla svätý život, pomaly však ochabovala až nakoniec všetko zanechala. Zaslepil ju svet. Chcela okúsiť jeho radovánky. Mala však ešte toľko odvahy, že povedala o svojom úmysle spovedníkovi. Možno čakala, že ju bude prehovárať, preto bola veľmi prekvapená, keď ju vypočul bez jedinej poznámky. Na rozlúčku jej podal zalepený list so slovami: – Choďte ešte raz do Kostola Božej Rodičky, kde ste sa tak často modlievali. Tam si kľaknite a prečítajte Panne Márii tento list.

Dievča len s nevôľou prijalo list, ale prianie spovedníka, ktorý ju tak dlho viedol, predsa nechcela odmietnuť. Šla do kostola, otvorila list a čítala: – Moja milovaná Matka! Prišla som na toto posvätné miesto, aby som sa s tebou rozlúčila. Ďakujem ti za všetku lásku, ktorú si mi preukazovala za mojich dvadsaťdva rokov. Teraz sa mi však zapáčil svet a jeho rozkoše, ako ty a tvoj Syn, preto ťa opúšťam a prestávam byť tvojím dieťaťom. Buď dobrá Matka, s Bohom, na večnosti sa už neuvidíme.

Dievča dočítalo list a zamyslelo sa. Ruky mu klesli, list mu spadol na zem a z úst sa mu ozval žalostný výkrik: – Mária, Matka moja, nikdy ťa neopustím. Z očí mu vyhŕkli slzy a bolo zachránené.

Aj toto je Mária, naša Matka. Ruženec – to je modlitba mariánska, ale plná Krista. Kristových, Božích tajomstiev, ale i našich. Pretože každé Kristovo tajomstvo sa týka aj našej spásy. Rozjímajme preto spolu s Máriou o týchto tajomstvách. Tak budeme čoraz viac vnikať do Krista, poznávaním jeho tajomstiev i poznávaním toho, čo je potrebné k našej spáse.

(sb – vzs)