Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“

Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“

On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“

Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“ (Lk 21,5-19)

Všetko, čo je pozemské, sa dá zničiť. A to veľmi ľahko. Stačí jedna prírodná katastrofa a nezostane kameň na kameni. Dočasné dobrá sú veľmi nestále. Preto nemožno na nich budovať za každú cenu. Nemožno sa ich pridŕžať ako niečoho, čo je pre mňa všetkým. Čo má tú najväčšiu cenu, za ktorou už nehľadám nič viacej, nič hodnotnejšie.

Pozrime sa na jeruzalemský chrám. Aký je nádherný, pýcha celého národa. Evanjelium nám túto stavbu opisuje niekoľkokrát. Od jej budovania až po zničenie chrámu. Ale Kristus vedel, čo sa stane s touto kolosálnou stavbou, keď ju prestane napĺňať Boží Duch. A skutočne. Nezostal kameň na kameni. Z toho krásneho chrámu ostali len trosky. Tak sa môže rozsypať na prach všetko, čo je pozemské.

Naša zem poznala mnohé vznešené kráľovstvá. Mnohých vládcov, ktorí viedli veľkolepé národy. Dnes si na mnohé z nich sotva kto pamätá. O mnohých sa dozvedáme len z niekoľkých stránok, ktoré nám pripravili historici. Alebo zo zrúcanín miest, hradov, či mnohých vykopávok, keď boli odkryté mnohé kultúry, ktoré žili na tejto zemi, ale už zanikli.

Pred ľudskými očami sa rozsypávajú mocnosti, o ktorých sa zdalo, že pretrvajú naveky. Prídu dni, keď sa všetko pozemské rozsype. A to je dôvod, prečo človek hľadá a má hľadať niečo, čo je trvácejšie. Pretože človek je bytosť, ktorá presahuje, prerastá všetko pozemské.

Človek je stvorený pre večnosť, preto má v prvom rade hľadať hodnoty večné. Hodnoty, ktoré pretrvajú spolu s ním. Ktoré mu umožnia vybudovať niečo trvalé, večné, čo bude mať cenu aj vo večnom živote. A nielen v očiach dneška. Pretože dnešok sa pomíňa. Dnešok netrvá večne.

Tu nejde o to, aby sme za každú cenu pohŕdali tým, čo je pozemské. Veď človek žije v istom svete, v istom konkrétnom priestore a čase. Ale nemá sa k veciam tohto sveta a ku všetkému pozemskému, uprostred ktorého žije, až príliš viazať. Ale naopak, toto všetko má využiť, aby aj tieto pozemské hodnoty použil na budovanie svojej večnosti.

Čím bude pre nás večný život? Už pri prvom čítaní evanjelia je zrejmé – večný život bude s Ježišom Kristom, naším Pánom. Toto stačilo apoštolom, za ktorých Peter povedal: „Pane a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ Toto stačilo trojici apoštolov na hore Premenenia: „Pane, dobre nám je tu...“

Kristus a jeho evanjelium nám ponúkajú tie pravé hodnoty, ktoré majú trvalú platnosť. Naša účasť na večnosti sa začína v tomto pozemskom svete vierou v Ježiša Krista. On sám povedal: „Kto verí vo mňa, má život večný.“ Tou najväčšou hodnotou pre nás a pre náš večný život je Ježiš Kristus.

Aké hodnoty teda vyznávam vo svojom živote? Tie, ktoré mi ponúka svet a žijem len pre ne, alebo hodnoty, ktoré mi v tomto svete ponúka Ježiš Kristus, hodnoty, ktoré sú ocenené v jeho kráľovstve?

A čo ja sám čakám od večného života? Čo sa deje v nás, keď o ňom čítame v Evanjeliu, v listoch sv. Pavla alebo v Zjavení sv. Jána?

Deväťdesiatročný starec, jezuita, odpovedá: „Ja teraz už čítam len Zjavenie sv. Jána. Čo je tam krásnych vecí. Čo je tam krásnych prísľubov. Neviem sa toho dosť načítať.“ Ten starec vedel, po čom túži.

Ježiš Kristus nám ponúka každý deň najväčšiu hodnotu – seba samého. Aj od toho závisí, ako je to s mojou večnosťou, ako o nej zmýšľam a ako si ju vlastne ja sám pripravujem. Či prijímam s radosťou tento Boží dar, najväčšiu hodnotu – Ježiša Krista, jeho Eucharistiu, alebo sa k tomu staviam odmietavo. Eucharistia je nám vždy tou najlepšou zárukou večného života, pretože je to vždy živý Kristus.

(sb-vzs)