Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ (Mt 5, 1-12a)

Keď navštívime kníhkupectvo a zájdeme do oddelenia odbornej literatúry, tak tam nájdeme veľmi veľa kníh, ktoré nám podávajú návody, ako niečo urobiť, ako niečo dosiahnuť. Kedysi boli veľmi populárne návody na to, ako si niečo urobiť v domácnosti. Ale dnes popri týchto návodoch, ktoré zaujímajú domácich majstrov, nájdeme aj knihy, ktoré nám chcú predložiť akýsi návod na to, ako sa stať úspešným mužom, úspešnou ženou, úspešným podnikateľom, ako možno zarobiť veľký majetok a mnohé iné. Tieto knihy nájdeme aj v našich domácnostiach.

Aj dnešné Božie slovo je takýmto návodom pre život človeka. Samozrejme, otázka stojí, či je návodom populárnym, alebo návodom, ktorý pokladáme za niečo zastarané, za akýsi prežitok.

My sa môžeme na Ježišove blahoslavenstvá dívať dvojakými očami. Môžeme ich vnímať ako nejakú príťaž pre dnešného človeka, ako príliš prísnu a náročnú požiadavku, ktorá je ťažko realizovateľná. Ale môžeme sa na Ježišove blahoslavenstvá dívať aj iným spôsobom. Ako na niečo, čo je tu pre všetkých ľudí, ako ponuku z Božej, z Ježišovej strany. Blahoslavenstvo – to je niečo navyše, čo ponúkol Ježiš pre človeka. Je ako nadstavba, do ktorej môžem vstúpiť.

Čo vlastne znamenajú jednotlivé blahoslavenstvá?

1. Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. To znamená, aby celé moje vnútro, moje srdce bolo zbavené všetkého neporiadku, ktorý tam nemá miesta. Aby moje srdce bolo bez akýchkoľvek chamtivých túžob. Aby som bol vo všetkom pokorne odkázaný na Boha. Nie v tom zmysle, že ja som teraz ničím. Som predsa všetkým. Ale v Kristovi Ježišovi. Tak ako to povedal apoštol Pavol – už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Takýto človek dokáže Boha postaviť vo všetkom na prvé miesto vo svojom živote.

2. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Tu nejde o to, kto je akej povahy. Určite sú blahoslavení aj tí, ktorí znášajú bolesť, smútok, utrpenia, ktorí plačú nad stratou svojej manželky, manžela, detí. Ale blaženejší sú tí, ktorí smútia pre to, že zlo a neprávosť ešte stále panujú a vládnu vo svete. Nedívajú sa na svet iba z hľadiska svojich záujmov, ale ide im na prvom mieste o záujmy Božie. A oni budú nakoniec potešení, lebo uvidia Božie víťazstvo.

3. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. To je každý, kto nie hlučnou debatou, silnými, ale prázdnymi slovami, ale naopak, tichou prácou dokazujú, že porozumeli evanjeliu. Ktorí namiesto svojich nárokov dávajú iným pociťovať svoju lásku. Takou bola Matka Tereza z Kalkaty, takým bol Don Bosco, takými boli a sú mnohí misionári... Sú ako pohár, až po okraj naplnený sladučkým medom. To sú všetci tí, ktorí úpenlivo prosia – Ježišu, tichý a pokorný srdcom, sprav srdcia naše podľa srdca svojho.

4. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Hlad je veľmi nepríjemný a zlý. Aj tí najodvážnejší sa ho boja. Aj duša pociťuje hlad. Aj ona sa musí niečím živiť. Potrebuje pokrm, tak ako ho potrebuje naše telo. Tí sú blahoslavení, ktorí si uvedomujú tento hlad. Ktorí lačnejú a volajú po spravodlivosti a svätosti svojho vlastného života. Oni dokázali pochopiť, že naša dokonalosť nespočíva v dosiahnutí, ale v neustálom dosahovaní.

5. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Tu ani netreba veľa hovoriť. Prejav Boha voči človekovi – to je jedno veľké milosrdenstvo. Ktoré pociťuje a ktoré sa dostáva každému z nás. Ak ja žiadam o milosrdenstvo – napr. vo sviatosti zmierenia a dostáva sa mi ho, ako potom môžem byť nemilosrdný voči druhým?

6. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Vyjdime na križovatky ciest a stretneme hriešnikov i svätcov, hriech ale i čnosti. Boh chce spásu všetkých ľudí. Ak by som chcel uvidieť Boha a nebudem môcť, tak to nie Boh mi to odoprel, ale ja sám som si to zapríčinil, pretože som nedbal o čistotu svojho srdca. Príklad sv. Dominika Sávia a jeho slová „Radšej zomrieť ako zhrešiť“ nám hovoria za všetko.

7. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Sám Kristus priniesol pokoj na túto zem. To sú slová anjelov pri Kristovom narodení – pokoj ľuďom dobrej vôle; to sú slová Krista apoštolom – pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam...

Našiel som sa aj ja niekde v niektorom blahoslavenstve? Alebo vôbec nikde? Ak nie – tak čím skôr zoberme do ruky tento Ježišov návod a učme sa podľa neho žiť. Odplatou potom bude hojná odmena v nebi. Amen.

(sb – vzs)