V evanjelických kruhoch mám často pocit, že pri počutí slova pôst sa nám v mysli vynorí nejaké vzdialené, abstraktné posolstvo, ktoré spájame najmä s katolíckou cirkvou, alebo s neoprotestantskými, či charizmatickými hnutiami, a nemáme predstavu, čo má „dobrý luterán“ počas týchto štyridsiatich dní robiť.

Priznám sa, že ma pôst zaujíma už od detstva. V Starom zákone o ňom čítame ako o pomerne významnej, zbožnej praxi, ale Ježiš sa nepostil so svojimi učeníkmi a keď ho k tomu náboženská elita jeho doby vyzvala, rozhodne odmietol. Viac o tom nájdete v Evanjeliu podľa Matúša. A „dobrý luteránsky“ čitateľ sa už chveje – a to oprávnene, pretože Luther, opierajúc sa o Pavlovo a Jánovo učenie, sa dôrazne postavil proti myšlienke, že by sme si pôstom mohli získať zásluhy, ba dokonca spásu.

Keď uvažujeme o tom, aký by mal byť správny pôst, je dôležité definovať predovšetkým samotný pojem. Podstatou pôstu nie je detoxikácia, ani odopieranie si živín, dokonca ani sebaobviňovanie, hromadenie dobrých skutkov alebo niečo, čím by sme si od Boha niečo vyprosili.

Ako by sa teda mal postiť „dobrý evanjelik“, dobrý nositeľ evanjelia?

Obrátiť sa k Bohu, skúmať seba samého vo svetle jeho slova – o tom je pôst. Ak bez čokolády, tak bez čokolády, ak bez mäsa, tak bez mäsa. Cieľom je usmerniť vnútorne rozháraného človeka, posilniť náš vzťah s Bohom, aby sme vďaka Kristovi vedeli odolávať dlhodobým pokušeniam. Aby sme to dokázali, nestačí sa zbaviť nejakého „hriešneho pôžitku“, ale musíme si vytýčiť za cieľ niečo viac, znovu sa zasvätiť Bohu.

Po mojich úvahách sa vráťme k slovenským evanjelickým bohoslužbám, ktoré sa v Békešskej Čabe konajú pravidelne.

V nedeľu 26. februára zvestoval slovo Božie evanjelický farár Pavel Albert Kutyej. Keďže to bola prvá pôstna nedeľa – Invocavit, odvolal sa na ňu aj vo svojej kázni. Božie slovo vychádzalo z 8. kapitoly Evanjelia podľa Matúša, veršov 1 – 11. V tomto úryvku je Ježiš pokúšaný diablom ktorý ho žiada, aby stál pri ňom.

„V našom vlastnom živote si určite môžeme spomenúť na niekoľko príkladov, keď sme boli pokúšaní Satanom. Keď sme si zvolili pýchu namiesto pokory, alebo keď sme sa správali nevhodne voči druhým,“ začal velebný pán svoju kázeň. Diabol chcel pokúšať aj Ježiša Krista, keď bol hladný a vyčerpaný, ale ten mu odolal. Hovorí sa, že keď je človek veľmi hladný, nevyberá si, ale keď nie je hladný, je prieberčivý. Ježiš sa postil 40 dní a 40 nocí. Brat farár pokračoval podľa evanjelia: „Potom príde Satan a žiada ho, aby premenil kameň na chlieb, ale Ježiš mu odoláva. Prečo to neurobí, ak toho je schopný? Pretože by ho to odklonilo od jeho cieľa. Od toho, aby sa očistil v telesnosti i na duchu a priblížil sa k svojmu Otcovi, Pánu Bohu.“ Mnohí ľudia tvrdia, že by sme sa nemali starať o svoje duchovné zdravie a mali by sme zanedbávať vieru v Boha. Chcú žiť len pre telesné pôžitky a celý život sa za nimi naháňajú, vraj žijeme len raz. „Je márne, keď má človek peniaze a hodnosti, ale jeho duša je prázdna,“ konštatoval P. A. Kutyej. Na podporu tohto tvrdenia uviedol biblický príklad mladého boháča, ktorý prosil Ježiša o radu, ako sa stať dedičom večného života. Keď mu Ježiš povedal, aby všetko, čo má, rozdal chudobným a potom bude mať poklad v nebi, boháč zarmútený, smutný odišiel. Satan sa nezastaví pri jednej skúške, veď bol odhodlaný zlákať ešte aj Krista, nášho Pána, ale ten mu odolal, pretože jeho viera bola silná.

Velebný pán takto ukončil svoju kázeň: „Drahí bratia a sestry, nedajme sa pokúšať Satanom, keď sme slabí, ale obráťme sa k Bohu alebo k jeho Synovi, aby sme dosiahli svoj cieľ.“

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker