„Ďakujem ti, Bože, za to, že nás spája Tvoja láska,“ znela modlitba farárky Evanjelického cirkevného zboru z Komárna Jany Horákovej v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti, ktorý 21. mája privítal sestry a bratov z Komárna, Častkova, Zemianskej Olče-Lipové, Sobotišťa a Bratislavy.

„Môžem povedať, že každý sme tu z iného kúta. Všetkých nás spája slovenčina... No to najdôležitejšie je, že nás spája samotný živý Boh. On je ten, kto nerobí rozdiely medzi ľuďmi, On je ten, kto nepotrebuje hranice, kto neuznáva tie veci a tie múry, ktoré sme si veľakrát my, ľudia, či už ako samotné ľudstvo, alebo ako jednotlivci, postavili,“ začala svoju kázeň J. Horáková. Základom spoločného zamyslenia bolo slovo Božie zaznamenané prorokom Jeremiášom v 31. kapitole. Ako vieme, Hospodin uzavrel novú zmluvu s domom Izraela a Júdu, keďže predošlú ich predkovia zrušili. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. ... lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“

Ako povedala sestra farárka, slovo Božie hovorí o troch veciach: o minulosti, prítomnosti, ako aj budúcnosti. Izraelský ľud bol vyvolený, dostal od Boha všetko, no zavše sa mu nič nepáčilo a chcel stále viac – Boh ho napriek tomu miloval a vymyslel plán, ako zachrániť hriešneho človeka. Vytvoril novú zmluvu, ktorá bola plánom záchrany. „Boh posielala svojho syna Ježiša Krista na túto zem. Bolo to pred 2000 rokmi, ale tá zmluva platí dodnes. Naozaj Boh prišiel na tento svet. A nebolo to len tak niečo, veď vďaka nemu, vďaka Kristovi, sa aj počíta náš letopočet.“

„Ako je to s nami?,“ položila otázku veriacim J. Horáková. „Máš Krista každý deň vo svojom živote? Snažíš sa aplikovať slovo Božie každý deň – v tom, ako konáš, ako myslíš, ako rozprávaš?“ Boh sa zmiloval nad človekom, odpúšťa mu jeho viny a na jeho hriechy si nespomenie. „Prečo to chceme? Lebo človek nie je len telo a fyzická schránka, ktorú máme, ktorá sa mení, ale my sme aj duch a duša.“

„Keď sme sem plánovali ísť, viackrát sme sa rozprávali so sestrou farárkou... Bola som možno trochu domŕzavá, keď mi pani farárka povedala, že v zbore je vás málo a máte to tu ťažké. Ja som si vtedy povedala, že aj u nás je to podobné. Veď kde chodia mnohí na bohoslužby? Tam, kde sú konfirmácie,“ konštatovala sestra farárka. „Ďakujte Pánovi za to, čo máte. Za farára, ktorého máte. Proste Pána Boha, nech v tých vašich zboroch naďalej žije, nech máte deti, nech máte budúcnosť. ... Nebojme sa privádzať malé deti na služby Božie a vôbec nevadí, ak tu budú trošku plakať alebo vyrušovať. Lebo keď nás dnes nemá kto vyrušovať, o pár rokov nebude mať kto v kostole sedieť.“

Po bohoslužbe zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová hosťom porozprávala o dejinách slovenského evanjelického kostola na Rákócziho triede a o zbore. Po službách Božích veriaci prešli do klubovej miestnosti, kde ich čakalo pohostenie. Návšteva evanjelikov zo Slovenska pokračovala prehliadkou Budapešti loďou, kde im poskytla veľa zaujímavých informácií bývalá učiteľka, turistická sprievodkyňa Ruženka Néveryová.

(kan)

Foto: autorka