V týchto dňoch si pripomíname 120. výročie úmrtia kňaza, národovca, spisovateľa, prvého redaktora Katolíckych novín Šimona Klempu. Š. Klempa pochádzal zo zemianskej rodiny Františka Klempu a Márie, rodenej Melšickej. Narodil sa 24. októbra 1811 v Lakšárskej Novej Vsi. Gymnázium absolvoval v Bratislave a Ostrihome, filozofické štúdiá v Trnave a teológiu vo Viedni ako seminarista Pázmanea.

V roku 1836 bol vysvätený za kňaza. Následne prišiel do Pešti, kde od roku 1837 pôsobil ako kaplán a v roku 1850 sa stal farárom Farnosti sv. Jozefa v dnešnom VIII. obvode. Od roku 1854 zabezpečoval duchovné úkony veriacim nemeckej, maďarskej a slovenskej národnosti v Kostole sv. Terézie v VI. obvode. V roku 1858 sa stal pápežským komorníkom, od r. 1861 bol titulárnym prepoštom, v roku 1886 sa stal trnavským kanonikom.

Okrem kňazských povinností sa venoval aj výchovno-kultúrnym aktivitám medzi svojimi krajanmi. V roku 1848 založili v Pešti Spolok na vydávanie dobrých a lacných kníh pre katolícky ľud jazyka maďarského, nemeckého a slovenského, v roku 1952 premenovaný na Spolok sv. Štefana.

Šimon Klempa bol prvým redaktorom Katolíckych novín, redigoval ich v rokoch 1849 – 1851. Ich vydavateľom bol Spolok sv. Štefana, prvé číslo vyšlo 7. novembra 1949. Získaval prispievateľov aj z radov vidieckych kňazov, ktorí zápasili s nešvármi dedinského ľudu, najmä s alkoholizmom, a učili ľudí, ako im čeliť. Noviny vtedy vychádzali v bernolákovčine. Ako tvrdil: „Poňewač tito katolicke nowini pre obecni lud su pisane, reč takú budem potrebuwat, abi mňa každi Slowák srozumel.“

V roku 1852 redakciu odovzdal svojmu kaplánovi Jánovi Palárikovi, ktorý bernolákovčinu zamenil za štúrovčinu, prijatú v októbri 1851 zástupcami katolíckej i evanjelickej inteligencie za celonárodný spisovný jazyk.

Bol členom prípravného výboru na založenie Spolku svätého Vojtecha (SSV), ako aj členom deputácie, ktorá odovzdala žiadosť i náčrt jeho stanov ostrihomskému arcibiskupovi kardinálovi Scitovskému. V rokoch 1886 – 1901 bol druhým predsedom Spolku sv. Vojtecha. Po vstupe Andreja Kubinu k jezuitom v r. 1891 sa stal Klempa hlavným iniciátorom spolkových aktivít. Prejavy, ktoré predniesol na zasadnutí Spolku, vychádzali v Pútniku svätovojtešskom i v Katolíckych novinách.

Bojoval proti alkoholizmu a zúčastňoval sa na cirkevných polemikách. V Katolíckych novinách uverejnil aj životopis sv. Martina, poučnú črtu Drevár a iné. Knižne mu vyšla Knižka modlácá a spevacká k duchovnému prospechu katolíckych kresťanov (Pešť, 1851), Predigt (kázeň, Pešť, 1856), Reč... (úvodný prejav na zasadnutí SSV, Trnava, 1890). Načrtol myšlienku zakladania knižníc pre ľud. V rodnej obci dal v roku 1895 postaviť kríž pred kaplnkou sv. Šimona a Júdu. Tiež jej daroval krížovú cestu do Kostola sv. Vavrinca.

Šimon Klempa zomrel 21. novembra 1903 v Trnave, pochovaný je v rodnej Lakšárskej Novej Vsi. V roku 1999 odhalili pamätnú tabuľu Šimona Klempu v Budapešti v Kostole sv. Jozefa, kde pôsobil na začiatku svojej kariéry.

Pri príležitosti 100. výročia úmrtia mu Slovenská samospráva VIII. obvodu odhalila aj druhú pamätnú tabuľu na budove fary. V roku 2007 sa uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätnej tabule Š. Klempu v Kostole sv. Terézie v VI. obvode Budapešti za účasti jágerského arcibiskupa Istvána Seregélya.

Ľudovít Košík