V prvú februárovú nedeľu Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti na čele s Monikou Szelényiovou opäť usporiadala svätú omšu v slovenskom jazyku. V Kostole sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha sa zišli veriaci z hlavného mesta, zo Santova, Dunakeszi, Dunaharaszti, ba i z východoslovenského Vranova a z Česka, aby si na 5. nedeľu v Cezročnom období vypočuli Božie slovo a kázeň kaplána Radoslava Lenčéša z Farnosti svätého Imricha v Štúrove. Na omši miništrovala Beáta Erdeiová a zo Svätého písma čítala Margita Tóthová Urbaničová.

Na úvod odznelo čítanie zo 7. kapitoly Knihy Jóba o utrpení, ktoré na Jóba doliehalo:

„Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka? Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok, tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam. Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? A do súmraku iba zmietam sa.“ Z čítania zo sv. Evanjelia podľa Marka si veriaci pripomenuli prípad, keď Ježiš uzdravil Šimonovu testinú z horúčky tak, že ju chytil za ruku a zdvihol. Podobným spôsobom uzdravil mnohých chorých a vyhnal zlých duchov.

Nad týmito čítaniami sa vo svojej kázni zamýšľal dôstojný pán Radoslav Lenčéš. Ako povedal, utrpenie, bolesť a choroba sa dotýka každého z nás. Veľakrát sa pýtame, prečo, Bože? Prečo musia často trpieť nevinní a hriešnici si spokojne žijú? Prečo je vo svete utrpenie? Na tieto otázky hneď aj odpovedal: „Na utrpenie sa nikdy nemôžeme pozerať ako na Boží trest. Boh môže dopustiť na človeka trest iba v takom prípade, ak ho chce zastaviť a vrátiť ho na správnu cestu... Pretože Boh chce spasiť všetkých ľudí. Ak Boh dopustí trest, tak jeho cieľom je náprava a nikdy nie odplata za spáchané zlo... Keď mnohí ľudia po pandémii ochorenia COVID-19 prestali veriť, chodiť do kostola, je to znak toho, že ich viera nemala pevný základ. Viera v Boha sa zakladá na Ježišovom kríži, na účasti v jeho utrpení. Ak ma nejaké utrpenie alebo choroba pripraví o vieru, tak som nikdy nepochopil Boha a jeho lásku k nám. Veď ak chcem dosiahnuť vzkriesenie, musím prejsť kalváriou,“ povedal dôstojný pán. V kázni ďalej odznelo, že utrpeniu sa nevyhne žiadny človek, či verí v Boha, alebo nie. Rozdiel je v tom, či svoj kríž nesieme len my sami, alebo s Ježišom. S jeho pomocou, vďaka viere v Ježiša, možno zvládnuť každé utrpenie.

Po omši sa veriaci presunuli na neďalekú faru, aby sa pri milom pohostení, ktoré pre nich pripravila Slovenská samospráva VIII. obvodu, družne pozhovárali.

V. Zsákaiová Držíková

Foto: Monika Szelényiová