Dňa 9. marca si katolícka Cirkev pripomína pamiatku svätej Františky Rímskej, patrónky motoristov.

Františka Rímska sa narodila v Ríme v roku 1384. Jej otec bol bohatý šľachtic. Františka už v útlom veku túžila vstúpiť do kláštora. Otec ju však ešte ako mladú prisľúbil za manželku mladému šľachticovi Lorenzovi de Ponzianimu. Svoj sľub nechcel zrušiť. Františka sa teda z poslušnosti za Lorenza vydala. Lorenzo bol dobrý človek, vážil si Františku, jej čnosti a zbožnosť. Františka sa podľa šľachtických obyčajov mala skvostne obliekať, navštevovať spoločnosť a prijímať hostí. Robila to zdvorilo a skromne. Pod nádherným rúchom nosila vrecovinu. V spoločnosti mužov bola vážna, v reči opatrná a netancovala. Veľmi rada chodila do kostola. Často rozjímala a modlila sa. Porodila tri deti, od mala ich vychovávala k slušnému a nábožnému životu. Priam tak sa starala aj o služobníctvo. K sebe bola veľmi prísna. Striedmo sa stravovala, jedla zväčša len zeleninu, nepila víno. Všimli si ju aj iné šľachtičné v Ríme a začali ju nasledovať. Boli zodpovednejšie vo svojich povinnostiach a nezakladali si až tak na pozemskom lesku.

Aj na Františku však Pán Boh dopustil kríž. Zomrel jej syn a potom aj dcéra. Utešovala samu seba, že ich Boh povolal k sebe, ale predsa ju to trápilo. V roku 1413 neapolský kráľ obsadil a drancoval Rím. Aj ich dom vyrabovali, druhého syna odvliekli ako rukojemníka. Manžel bol ťažko ranený a následne ho poslali do vyhnanstva. Františka ošetrovala ranených, navštevovala chorých, zabezpečovala lieky, hladným dávala jedlo. Keď už nemala čo rozdávať, išla po žobraní. Po čase nastal v Ríme pokoj a Františke sa vrátili manžel aj syn.

V roku 1425, po návrate z púte do Assisi, založila nábožnú družinu vznešených paní a dievčat. Členky bývali naďalej vo svojich rodinách, ale zachovávali benediktínske pravidlá. Nevolali sa mníšky, ale oblátky (obetované). Zriekli sa nádhery v oblečení, prepychu, hlučných zábav a snažili sa o kresťanskú dokonalosť. Neskladali síce žiadne sľuby, ale zaviazali sa k poslušnosti voči predstavenej. Takto žili až do roku 1433, kedy sa sústredili do jedného kláštora. V roku 1436, po smrti svojho manžela, sa k nim pridala aj Františka. Pokračovala vo svojom odriekavom a nábožnom živote. V roku 1440 navštívila svojho syna, ktorý ťažko ochorel. Keď sa vracala do kláštora, náhle na ňu prišla slabosť. Vrátila sa späť k synovi a 9. marca 1440 zomrela. Pochovali ju v kostole Panny Márie Novej pri Fore Romane. V roku 1608 bola vyhlásená za svätú.