Veľkonočná nedeľa, alebo Zmŕtvychvstanie Pána, či Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka. Oslavuje sa Kristovo vzkriesenie, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela.

Slovenským veriacim z Budapešti a okolia sa na Veľkonočnú nedeľu ušlo tej cti, že svätú omšu prišiel do Budapešti slúžiť pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Mons. Prof. Jozef Haľko, predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre pastoráciu Slovákov v zahraničí. Svoju službu v tento jedinečný deň prisľúbil otec Jozef Haľko vlani, keď v hlavnom meste Maďarska celebroval omšu druhej adventnej nedele.

Príjemný hlas otca biskupa rozozvučal kostol sv. Jozefa na námestí Mihálya Horvátha v VIII. obvode Budapešti, dejisku slovenských bohoslužieb pred storočím i v ostatných vyše dvadsiatich rokoch. Organizátorom omše bola aj tento raz Slovenská samospráva Jozefova pod vedením predsedníčky Moniky Szelényiovej. K úspechu podujatia prispeli Náboženský a sociálny výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) s predsedníčkou IldikouKlauszovou Fúzikovou a Slovenský spolok Identita na čele s predsedníčkou Karolou Klauszovou.

Zo svätého písma čítala Margita Tóthová Urbaničová a na organe hral kantor Štefan Nagy z Kolárova. Miništrovala a zo svätého písma čítala Beáta Erdélyiová.

Mons. Jozef Haľko vo svojej kázni reflektoval na Božie písmo, na víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou prostredníctvom svojich osobných skúseností. Hovoril o svojich leteckých cestách za slovenskými krajanmi po svete, keď prechádza bezpečnostnou kontrolou na letiskách. Pripomenul úsmevnú situáciu, keď sa ho bezpečnostný agent opýtal na jeho biskupský kríž, či väčší nebol. „Pravdepodobne si myslel, že som nejaký rapper,“ usmial sa pri spomienke otec biskup. S ľútosťou si vyčítal, že vtedy mu neprišlo na um hovoriť o tom, že biskupský kríž je neporovnateľne malý oproti Ježišovej láske. Keď Ježiša ukrižovali, spôsob, akým svoje utrpenie znášal, ukázal v sebe zakódované zmŕtvychvstanie. Ježiš sa dokázal na kríži modliť za tých, ktorí ho ukrižovali, aj uprostred tmy, nenávisti, odmietnutia, s bezpodmienečnou láskou nezávisle od toho, aký je ten, koho miluje. Ježiš Kristus je stelesnením lásky. Otec biskup hovoril aj o svojej návšteve pri Ježišovom hrobe v Jeruzaleme v roku 1999. O tom, ako stoja zástupy ľudí dlhé hodiny v rade, aby sa pozreli na Ježišov hrob, kde nikto neleží. Uvažoval nad tým, akými rôznymi spôsobmi reagujú, keď vychádzajú von z miesta, kde nikto nie je, hoci tam tri dni bol. „Pohľad do prázdneho hrobu odpovedá na najzákladnejšiu existenciálnu otázku: Načo žijeme, keď na konci je smrť? Prečo mám žiť, keď aj tak bude koniec? Dnes Ježiš hovorí, že smrť je nevyhnutná. Je to jediná vec, kde neexistuje korupcia. Kúpiť a zaplatiť si možno tituly, postavenie, všeličo si možno zadovážiť na tejto zemi, ale aby si kúpil nesmrteľnosť, to sa ešte nikomu nepodarilo.“ Dodal, že Ježiš nás všetkých očakáva v nebi, kde pre každého z nás má jedinečné miesto blaženosti vo večnosti.

Slávnostnej omši aj tentokrát dodal sviatočný ráz veľkolepý koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Predsedníčka slovenského voleného zboru VIII. obvodu s dojatím poďakovala za službu otcovi biskupovi a pozvala účastníkov sv. omše na agapé do fary kostola sv. Jozefa. Mons. Haľko so slovenskými veriacimi z budapeštianskych obvodov i okolitých obcí zostal sláviť hody Božej lásky. Našiel dobré slovo pre každého, komu sa prihovoril, alebo kto sa s ním chcel podeliť o svoje pocity vyvolané veľkolepou a pritom nekonečne ľudskou službou v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Na stole sa pozornosti tešil veľkonočný baránok. Ponuku koláčikov a zákuskov zabezpečili pravidelné účastníčky slovenských sv. omší, speváčky zboru Ozvena a sedmoraké veľkonočné sladké i slané dobroty priniesla predsedníčka slovenského voleného zboru z Čobánky, riaditeľka slovenskej školy v Budapešti Monika Szabová. Poslanci Slovenskej samosprávy Jozefova sa postarali o bohatú slávnostnú tabuľu a nádhernú láskyplnú atmosféru.

(-tre)

Foto: autorka