Výraz „Trojica“ (grécky trias) sa prvýkrát objavil v písomnej forme okolo roku 180 v diele Teofila z Antiochie. Od 3. storočia sa náuka o Svätej Trojici – jednom Bohu v troch osobách (Otec, Syn a Duch Svätý) – stala základným pilierom kresťanskej viery. Všetci kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ a práve na tejto trojjedinosti sa zakladá ich náboženská identita.

Pri príležitosti sviatku Svätej Trojice, 15. júna, sa čabianski slovenskí veriaci zhromaždili v békeščabianskom Veľkom evanjelickom chráme, kde bohoslužbu viedol senior Východobékešského seniorátu Zoltán Nagy. Vo svojej kázni spojil tradičné chápanie Trojice – Otca, Syna a Ducha Svätého – s obrazom Trojice ako Stvoriteľa, Spasiteľa a Posvätiteľa. Spoločný spev z Tranoscia a kázeň duchovného pastiera naplnili kostol milosťou nášho otca – Boha a Ježiša, ako aj ponaučením, že spoznávanie trvá večne, a nevyspytateľnosť božích ciest nemôže spochybniť vieru.

„Boh, ktorý stvoril naše spasenie a dal svojho jediného Syna, sa ani dnes nehanbí za nás. Zjavuje sa aj dnes – možno nie tak jednoznačne ako pri stvorení – no ako Posvätiteľ pôsobí skrze naše svedomie a život. Dáva nám spoznať svoju cestu a zároveň nás vedie znútra, aby sme podľa nej konali,“ zaznelo počas kázne.

K poznaniu však podľa seniora vedie dlhá cesta. Cesta nekonečného hľadania a pokory. Poukázal aj na Sokratovu filozofickú myšlienku, že čím viac sa človek učí, tým viac si uvedomuje, ako málo vie. Tento princíp vyjadruje aj tzv. Dunning-Krugerov efekt, opísaný v roku 1999, podľa ktorého človek na začiatku cesty poznania často preceňuje svoje vedomosti, no čím hlbšie sa ponorí do témy, tým viac chápe vlastné obmedzenia.

Zoltán Nagy prirovnal duchovnú cestu k dieťaťu, ktoré túži vlastniť všetky hračky naraz – no čím viac sa ich snaží udržať, tým viac mu padajú z rúk. Podobne je to aj s naším poznaním Boha: „Chceme ho poznať celého, no čím viac sa snažíme pochopiť jeho podstatu, tým viac si uvedomujeme, že zostáva pre nás nevyspytateľný.“

Vo svojej kázni citoval aj slová apoštola Pavla z Listu Rimanom (11. kapitola, verše 33 – 36), kde sa hovorí o nevyspytateľnosti Božích súdov a nepochopiteľnosti jeho ciest. V závere poukázal na to, že poznanie Boha nie je len cieľ, ale najmä cesta dôvery, pokory a viery, ktorá nás vedie nielen k duchovnému rastu, ale aj k lepšiemu medziľudskému spolunažívaniu.

Bohoslužba na sviatok Svätej Trojice tak nepriniesla len teologické rozjímanie, ale aj podnet k zamysleniu nad vlastnou vierou, našimi obmedzeniami a potrebou dôvery v niečo, čo presahuje naše chápanie.

Hajnalka Krajčovičová

Foto: archív