Verejné zasadnutie samosprávy v XX. obvode Budapešti

Slovenská národnostná samospráva XX. obvodu Budapešti, Pesterzsébetu usporiadala 25. októbra v Knižnici Osvetového domu Csili svoje tohtoročné verejné zasadnutie. Samozrejme, ako to už pri takýchto príležitostiach býva, podelili sa s prítomnými o informácie, aké podujatia zrealizovali počas uplynulého obdobia. Obvodnú samosprávu mestskej časti zastupovala národnostná koordinátorka Ildikó Marosiová. Prítomná bola aj riaditeľka inštitúcie Ildikó Kuruczová, ktorá pravidelne prichyľuje národnostné podujatia.

Okrem nedávnych podujatí v Pesterzsébete chvíle verejného zasadnutia ozvláštnili členky slovenskej samosprávy obvodu – už tradične – veršami na úvod. Mária Benczeová tentoraz vybrala báseň Juraja Dolnozemského Jesenné veršíky. Pozoruhodnou výstavou čabianskych domácich tkanín chceli organizátorky poukázať na to, akú nádheru dokázali vytvárať zrobené sedliacke ruky, ktoré počas jari, leta a jesene tvrdo pracovali na poliach, s príchodom zimného odpočinku prírody sadli za krosná a z vlnenej priadze, konopných nití i „pamuku“ tkali pre domácnosť nevyhnutné textílie. Békešská Čaba sa stala známa – okrem vychýrenej klobásy – aj svojimi nádhernými ľudovými tkaninami. Túto kultúru a tradíciu priniesli so sebou v XVIII. storočí na Dolnú zem presídlené slovenské rodiny, ktorých ženy a dievčatá boli skutočnými majsterkami tkania. Slávnostné textílie vždy tkali doma a krášlili ich modrými a červenými nitkami, zriedkavejšie oranžovými, ku ktorým sa v XX. storočí pridružilo aj používanie čiernej farby. Medzi najcharakteristickejšie motívy patrili zúbkový, karičkový a ružičkový motív.

Domáce tkaniny najčastejšie tvorili okrasu čistej izby, podľa potreby zútulňovali aj kuchyňu. Na stôl v izbe kládli najskôr mnohofarebný zúbkovaný vlnený obrus, neskôr z bavlneného plátna, ktorého najslávnostnejšia verzia dostala široký okrasný pruh s ružami. Podhlavníky, duchny a obzvlášť sponová perina na ležanie boli tiež okrášlené tkanými vzorkami. Pohrebné textílie mali čierne bavlnené vzory. V kuchyni sa používali tkané „váleničky“ na prikrývanie čerstvého chleba, utierky a uteráky. Mimoriadne ctený bol sviatočný obrus, používaný vo sviatok, pre tkanie ktorého nastavovali na krosnách šírku 60 cm. Finálne zošívali dva pruhy tkaniny, aby vydali šírku potrebnú na jeden stôl.

Predstavený materiál ľudových tkanín je vlastníctvom Kataríny Špiryovej, poslankyne Slovenskej národnostnej samosprávy XI. obvodu Budapešti a je súčasťou rodinnej zbierky. Pani Katarína prežila mladosť v okolí Békešskej Čaby, v Kétšoproni a na Čorváši. Preto je aj členkou a aktívnou podporovateľkou Kruhu priateľov Békešskej Čaby, ktorý sa snaží o zachovávanie a popularizáciu čabianskych tradícií. V rodine pani Kataríny sa umenie tkať tradovalo z matky na dcéru a zbierka vznikla vďaka majstrovstvu viacerých pokolení.

Hodnotným prínosom Verejného zasadania bola aj prednáška docentky Univerzity ELTE Márie Žilákovej o ľudovom liečiteľstve Slovákov v Maďarsku.

M. Benczeová/Kru

Foto: autorka